Dvadsaťpäť rokov od založenia štátu sa nestalo, že by po Silvestri politika nabehla tak rýchlo a hlučne do sama sebou vyjazdených koľají. Dá sa to nazvať aj bipolárna porucha.
Ešte aj keď dianie u susedov, vrátane Rakúska, dáva našim skrumážam primeranejší kontext. Primeranejší než katastrofický, z čoho varí opozícia.
Pokiaľ sa prihlási do súťaže a neurobí akúsi fatálnu chybu, dá sa už dnes takmer odprisahať, že na jar 2019 bude Kiska jasným favoritom – takpovediac o dĺžku Manhattanu - pred zborom ďalších kandidátovl.
Presne táto vyhliadka rozdráždila duo Fico & Kaliňák do tej miery, že hneď z výkopu otvorili proti prezidentovi nevypovedanú vojnu.
Je pravda, že na zámienku si objavili akýsi rozhovor Kisku v menšinovej tlači (Vasárnap), kde prezident nazval SR mafiánskym štátom, čo si mohol odpustiť (na takto silnú debatu sú komentátori, analytici, nie hlava štátu), ale celkom ani nemusel.
Ako morálnu povinnosť môže pociťovať upozornenie verejnosti na zneužívania moci.
Napokon, etudou v Krompachoch, kde ministrovi asistoval policajný prezident, Kali len podčiarkol, že pustený z reťaze je ozaj hrozbou.
Január 2018 je takto odkazom, že Fico & Kali vystrieľajú na Kisku – postupne či naraz? – všetky náboje, čím polarizujú do krajnosti politiku i spoločnosť.
Z tejto pozície je pre prezidenta takmer morálna povinnosť, neutekať a nezvažovať (akože prípadnú) kandidatúru, ale hrdo sa prihlásiť.
Netvrdíme, že hneď v januári či v zime, ale dosť skoro, aby neschopnosť vymyslieť v Smere nádejnú postavu, traumatizovala Fica až do tej miery – že či chce či nie, či sa mu páči alebo nepáči – že sa postaví na odvetný súboj s Kiskom.
Všetky merania hovoria, že by prehral, pričom druhý návrat na premiérsky post už vyzerá skôr ako žart.
Bohaté boli prvé dva slovenské týždne aj inak.
V rezorte obrany chystá SNS čosi ako nákupy storočia. Ešte pred zameraním cieľa – teda dodávateľov – už všetky hrdlá, odborné aj laické, vyhlasujú netransparentnosť v absolútnej hodnote.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
