V Tatrách je vždy veselo. Hlavne, keď idete lanovkou na Skalnaté v spoločnosti Čecha.
Priznám sa. Mám takú úchylku. Milujem Čechov.
Ich pozitívne myslenie a vtipkovanie na každú položenú otázku im priam žeriem.
Ako správne poznamenala kolegynka z iného média, vždy, keď sa v Tatrách opýta otázku Čecha, nemá problém ju zodpovedať.
So Slovákmi je to horšie.
Najkrajšie ľadové sochy na Hrebienku vytvorili Rusi Čítajte Sedeli sme v lanovke na Skalnaté pleso spolu so sochármi, ktorí počas víkendu vyrezávali sochy na Hrebienku.
Jeden zo sochárov bol Čech.
Pri našej komunikácii sme sa veľmi dobre zabavili.
„Víte, slečna, jaká je poslední věta Čecha před smrtí?“
Moje hlboké zamyslenie sa múdrej odpovedi veľmi nepomohlo. Tak som len pokrútila hlavou.
„No přece neboj, zvládneme to i cestou dolů.“
Smiech ovládol lanovku.
Tak sa ma následne opýtal, teraz už použijem slovenčinu, veď tu už to čaro ich jazyka rolu nehrá: Ako je to možné, že tu zomiera toľko Čechov?
A debata bola na svete.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
