Rok, s ktorým pomaly končíme, bol politicky najturbulentnejší od pádu Radičovej vlády, čiže 2011.
Lemovalo ho viac vrcholov – od chronického Bašternáka a „antiamnestie“, cez viacnásobné samoznemožnenie predsedu NR SR, čoraz intenzívnejšie útoky na prezidenta, koaličné ovládnutie VP TV, koaličnú (akože, kvázi) krízu, nešťastný výrok ÚS v kauze sudcov, až po župné voľby. Ktoré sú súčasne najkladnejšou a najďalekonosnejšou udalosťou roka.
Nie preto, že si niekto myslí, že opozícia je až o toľko lepšia ako Smer-SNS-Híd. Jednoducho z dôvodu, že vládna moc a celá politika bez alternatívy degenerujú, čo sa na Smere ukazuje nanajvýš zreteľne, takpovediac vo figurálnej kresbe. Isteže, alternatíva aj bez župnej voľby tu bola tá alternatíva, veď neraz sme o nej aj písali.
Spojenie, resp. ovocie spojenia SaS, OĽANO, KDH sa však práve tu a teraz ukázalo prvýkrát.
„Niet inej alternatívy“, čiže vedúci nápev marketingu Smeru, padol simultánne v Košiciach, Prešove, Žiline aj Bystrici.
A to je, áno, vstup do novej politickej reality, ešte aj pri rôznosti volebných systémov.
Samozrejme, že kontraspev Matoviča „začala revolúcia, padla prvá kocka domina“, je prestrelený a nezodpovedá ničomu, najmenej realite.
So Smerom nebude krátky proces. Je zabetónovaný všade, kam pozrieš.
Za všimnutie stojí, ako sa aj v župách, kde prehral a mal by sa pratať, postaví čistkám na odpor.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
