Nedávno sme mali vianočný koncert v Katedrále sv. Martina v Bratislave. Vraj od čias korunovácie Márie Terézie prvý takéhoto – etno charakteru.
Na tom celom príbehu som však objavil absolútne inú, nečakanú paralelu.
V mojej rodnej dedinke je skromný románsky kostolík. Zhodou okolností zasvätený takisto sv. Martinovi.
A tu je to obrovské posolstvo, ktoré ma absolútne nadchlo. Malý Ježiš, narodený v ďalekom Betleheme, prichádza ku všetkým rovnako. Je prítomný v malom chráme na severovýchode Slovenska, ako aj vo vznešenej katedrále.
Je nádejou tohto sveta pre – navonok – úspešných, bohatých, ale hlavne smutných, chorých a bosých. Nerobí rozdiely, nevyvyšuje sa, ale odzbrojuje pokorou a láskou.
Keď som koncertoval pre krajanov v USA, vždy spomínali jeden silný moment, ktorý im v ďalekom svete chýba.
Aj keď majú všetko, ešte raz by chceli prežiť tradičné slovenské Vianoce vo svojej domovine.
Usmiať sa nad vinšmi a žičeniami koledníkov, spoločne si na polnočnej omši zaspievať nádherné slovenské koledy, ako aj zažiť silu pomyselnej reťaze položenej na stole. Je zhmotnená v silnom rodinnom pute, ktoré sa počas Vianoc vždy utužovalo.
Za takmer štyridsať rokov života som zažil Vianoce rôzne.
Vianoce zasypané snehom v rodnej Krásnej Lúke, ale aj Vianoce extrémnych horúčav v ďalekej Austrálii.
Zažil som Vianoce bez blízkej osoby, ale aj Vianoce s tým najkrajším nebeským darom – mojimi malými deťmi.
Vždy som však zažil Vianoce, ktoré dávajú nádej, ale hlavne zmysel ísť ďalej.
Preto vám želám, aby ste ich prežili so svojimi blízkymi v radosti, šťastí a zdraví.
No a ak si pritom zaspievate niektorú z našich kolied, budeme radi.
Možno, že vás pritom naplní žiara betlehemského svetla.
Vraj iba človek, ktorý horí, môže potom zapáliť aj ostatných.
Autor: Ondrej Kandráč
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
