Na Slovensku si obvykle o polnoci zo Silvestra na Nový rok otvoríme šampanské, ťukneme si a do ďalšieho roka zaželáme všetko najlepšie.
Niekto sa ďalej zabáva, iný ide na prechádzku alebo už unavený spať. Vo svete sú silvestrovské zvyky iné a neraz úplne bláznivé. Ponúkame niektoré z nich.
Prvé oslavy nového roka siahajú až do Mezopotámie do roku 2000 p.n.l., keď sa rok lámal v marci, v čase jarnej rovnodennosti.
Silvester je odkazom pápeža Silvestra I., s vládou ktorého skončil vek prenasledovania kresťanov.
V minulosti sa aj v našich zemepisných šírkach praktizovali zvyky ako chodenie s hadom, teda s konštrukciou z drevených kosoštvorcov, celé rodiny sa umývali a prezliekali do nových šiat. V niektorých kútoch sveta vedia privítať nový rok veľmi originálne.
Amerika
V Brazílii, Ekvádore, Bolívii a Venezuele si na Silvestra stačí pod šaty obliecť bielizeň jasne žltej farby. Najlepšie tak, aby ju každý okolo dobre videl. Ak v spomínaných juhoamerických štátoch žltá bielizeň znamená peniaze, červená patrí práve láske. Na ulicich vidieť, že väčšina ľudí bielizeň tých farieb kombinuje.
Argentínčania dávajú prednosť ružovej farbe.
V Peru je bežná bitka, najčastejšie tzv. vankúšová, so susedmi, ktorá vyrieši staré spory.
Na Filipínach o polnoci myslia na bohatstvo a prosperitu. Jedia akékoľvek ovocie guľatého tvaru, ktoré svojou okrúhlosťou evokuje mince. K bohatstvu má napomôcť aj oblečenie s bodkovaným vzorom.
V Čile sa zas o polnoci pre rovnaký účinok jedáva lyžica plná šošovice. Tradícia trávenia posledného dňa roka nie je na tanečných parketoch, ale nostalgicky, no napriek tomu vo veselom duchu, s mŕtvymi príbuznými na cintoríne.
Brazílčania sa na pláži Copa Cabbana veselia preskakovaním siedmich vĺn pre šťastie, čo však s dávkou alkoholu v tele nesie značné nebezpečenstvo. Môžu aj vykročiť, avšak pozor na to, aby to bolo pravou nohou.
V Paname je tradíciou páliť podobizne známych osobností v podobe látkových bábik, čo má odohnať zlých duchov. V ohni obvykle skončí Fidel Castro, seriálová Škaredá Betty či športovec Irving Saladino.
Ázia
Viacdenné oslavy príchodu nového roka sa praktizujú vo väčšine ázijských štátov. V Číne oslavy trvajú 15 dní a každý z nich je zasvätený inej tradícii.
Na Nový rok sa drží mäsový pôst, čo má zabezpečovať dlhý a šťastný život, piaty deň je zakázané navštevovať kohokoľvek zo známych a priateľov, pretože by to prinieslo nešťastie všetkým zúčastneným.
Aby si zabezpečili počas celého roka dostatok šťastia a dobrej nálady, musia sa Japonci počas Silvestra čo najviac smiať. I z tohto dôvodu sa stretávajú celé rodiny, aby vytvorili príjemnú atmosféru.
Nad vchodové dvere vždy zavesia kúsok slamy na povraze, aby odohnali všetky zlé sily. Menšie oslavy potom pretrvávajú počas nasledujúcich dvoch týždňov.
Špecialita sa viaže aj k 2. januáru, keď každý z členov rodiny napíše na list papiera nejakú obľúbenú báseň a tie si potom vzájomne prednášajú.
Vo Vietname trvajú oslavy príchodu Tet Nguyen Dan, čiže prvého rána prvého dňa nového obdobia, v porovnaní s Čínou len týždeň.
Vietnamci veria, že to, ako sa budú v týchto siedmich dňoch správať, ovplyvní ich osud v nadchádzajúcom roku.
Tiež tu je zvykom v čase osláv neupratovať kvôli zachovaniu šťastie v rodine. To im má priniesť tiež bambusová obdoba nášho vianočného stromčeka, ktorý stojí pred každým obydliam.
Európa
Mnoho zvykov po celom svete sa praktizuje s vierou, že nám prinesú šťastie, bohatstvo či lásku.
V Rumunsku veľa nenechávajú na náhodu. Obyvatelia počúvajú zvieratá, či prehovoria. Ak mlčia, prináša to šťastie.
Íri zlých duchov zaháňajú klepaním chlebom na steny a dvere.
V predvečer Nového roka sa Nemecko zmení na malú veštiareň. Do vody sa leje olovo, podľa ktorého tvaru sa určí, aký rok tú-ktorú rodinu čaká.
Nemci berú oslavy Silvestra veľmi spoločensky. Radi sa stretávajú, chodia sa prechádzať do mesta a vinšujú všetko dobré všetkým známym.
Ak zostávajú doma, tak kúsok zo silvestrovskej večere nechávajú vždy na tanieri až do polnoci.
Chcú si tak zabezpečiť, aby mali všetkého dostatok aj počas budúceho roka a netrpeli núdzou.
Slávnostná večera v Taliansku by mala na Silvestra pozostávať i zo šošovice, ktorá prináša šťastie a dezert musí obsahovať hrozno, ktoré je symbolom blahobytu.
Keď sa Taliani navečerajú, vezmú niektorý z tanierov a hodia ho o stenu. Zbavujú sa tak prípadných urieknutí a zlých znamení, ktoré boli zoslané na ich príbytok.
Ešte pred odchodom z domu vyhodia z okna niečo staré, aby tak urobili miesto prichádzajúcemu roku.
Často to býva i nábytok alebo oblečenie. Potom sa už púšťajú do veľkej zábavy, keď sa ulice naplnia tancujúcimi ľuďmi.
So silvestrovskými oslavami sú blízko späté bozky, súkromia sa však nikomu nedostane na benátskom Námestí svätého Marka, kde sa talianske páry každoročne zhromažďujú s cieľom prekonať rekord v hromadnom bozku.
Celkom opačne sa na Silvestra správajú Poliaci. Celý deň neumývajú špinavý riad, neupratujú a nič nevyhodia, aby sa spolu s odpadkami nevynieslo aj šťastie.
Tento zvyk, nevynášať smeti, sa ale na Nový rok udržiava aj u nás. Inak by sme podľa príslovia - ako na Nový rok, tak po celý rok - najbližších 365 dní stále niečo vyhadzovali.
V Bulharsku sa pri slávnostnom silvestrovskom stole vo všetkých domácnostiach na tri minúty zhasne svetlo. Pod rúškom tmy nastávajú takzvané minúty bozkov zahalené tajomstvom.
Polnočné dotyky pier sú zaužívané i u nás, pravdepodobne sa ich ale nedočkáte u Španielov, ktorí majú ústa plne zamestnané dvanástimi bobuľami hrozna.
Jedia ich zarovno s odbíjaním dvanástej hodiny, každý jeden plod znamená šťastie na jeden mesiac roka.
V Grécku vám bohatstvo musí dopriať novoročná návšteva, podľa tradície sa odvíja od toho, či vám zanechá pri prahu dverí ťažký kameň.
Silvester a Nový rok sú v Grécku väčším sviatkom ako Vianoce. Oproti zvyšku Európy ich oslavujú podstatne komornejšie.
Rodiny sa stretávajú v domácnostiach a tam sa spoločne zabávajú. Iba vo väčších mestách prispôsobujú oslavy turistom.
V tento deň pečú jeden špeciálny koláč, do ktorého zapekajú aj mince. Prvý kúsok ide svätcovi, druhý dostane najstarší člen rodiny a tretí najmladší. Zvyšok si už rozdelia ostatní prítomní.
Bieloruské slečny hrajú hry, aby predpovedali svoje osudy v láske. Pravidlá jednej z nich spočívajú v tom, že vydatá žena poschováva v dome rôzne predmety a úlohou jej slobodných kamarátok je hľadanie.
Tá, ktorá objaví chlieb, si vezme bohatého muža, žena s nálezom prsteňa zas pohľadného.
Keď sa nachádzajú Angličania na Silvestra doma, pred polnocou vždy otvárajú zadné dvere. Takto umožňujú starému roku, aby mohol pohodlne odísť.
Potom ich rýchlo zatvoria a s prvým úderom po polnoci otvárajú predné dvere, aby mohli privítať nový rok.
Novoročný zvyk je do istej miery podobný ako u nás. Tiež sa očakáva príchod prvého hosťa, ktorý donesie domov šťastie.
Mal by to byť muž, no v tomto prípade by mal doniesť so sebou darček pre pani domu, ktorý by mohla použiť v kuchyni, pre pána domu fľašu alkoholu a k tomu uhlie do krbu, aby mohli udržať po celý rok teplo rodinného krbu.
Očistné účinky ohňa sú známe Škótom, v rámci festivalu Hogmanay pochodujú ľudia ulicami s obrovskými ohnivými guľami.
Vo Švédsku je Nový rok sviatkom svetla a to doslova. Svieti sa po celú noc.
Zvláštne tradície sa udomácnili v Dánsku. Podľa jednej je zvykom postaviť sa na stoličky a o polnoci spoločne skočiť do nového roka. Dáni tiež veria, že im prinesú šťastie rozbité črepy.
Rodina si teda počas celého roka zbiera staré taniere a iný riad a potom ho v deň Silvestra rozbijú na väčšie črepiny.
V podvečer sa vyberú na prechádzku a pri dverách tých ľudí, ktorých majú radi a na ktorých im záleží, nechávajú kúsok črepín.
Čím viac si ich ráno potom nájdu rodiny pred dverami, tým väčšie šťastie a blahobyt ich očakáva počas nasledujúceho roka.
Zvyšok sveta
Na Novom Zélande znie ulicami čo najhlasnejší buchot po hrncoch. Niektorí tvrdia, že sa tak odháňajú zlí duchaovia, aby v novom roku nepáchali zlo, podľa iných je to len prejav radosti nad príchodom nového a určite lepšieho roka.
Na Silvestra a Nový rok treba opatrne prechádzať po uliciach Kapského Mesta v Juhoafrickej republike. Hlavu si treba kryť pred nepotrebnými predmetmi v domácnosti, ktoré lietajú von z okien.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
