Hoci sa v justičnom paláci pretriasajú zväčša vážne veci a niektorých účastníkov primäjú skôr k slzám, ani o humorné situácie nie je núdza.
Muž, obvinený z napadnutia manželky, vypovedá:
- Najprv som ju udrel preto, že sa mi nechcela priznať, či mi bola neverná. A po druhý raz som ju udrel preto, že sa potom priznala.
§ § §
Obhajkyňa v záverečnej reči takto orodovala za svojho klienta, obžalovaného z vraždy svojho otca:
- Prosím, aby senát pri výbere trestu zohľadnil, že môj klient je teraz polovičná sirota.
§ § §
Policajt vypovedá na súde:
- Opilosť na obžalovanom som spoznal podľa toho, že nedokázal podľa predpisov fúknuť do prístroja.
§ § §
Obvinený na otázku sudcu, či porozumel poučeniu o jeho právach, ktoré mu práve prečítal, odpovedal:
- Tomu poučeniu som vôbec nerozumel. Ale opakovať mi ho nemusíte, lebo mu aj tak nebudem rozumieť.
§ § §
Muž pred sudcom takto zdôvodnil sťažnosť, ktorú podal proti práve vydanému uzneseniu o vzatí do väzby:
- Podávam sťažnosť, lebo vo väzbe som už raz bol asi pol roka a dobre viem, čo to je. Po druhý raz sa mi tam veru vôbec nechce.
§ § §
Žena pred sudcom, ktorý rozhodoval v tzv. v skrátenom konaní:
- Prisahám, že som nič neukradla. Prisahám, že už sa to viackrát nestane.
§ § §
Obžalovaný takto zdôvodnil odvolanie voči práve vynesenému rozsudku:
- Necítim sa až taký vinný, aby som šiel do výkonu trestu.
§ § §
Sudca vyzval ženu, sediacu v sektore pre verejnosť, ktorej už raz zazvonil mobil, aby si ho vypla. Odpovedala mu:
- Nemôžem, pán sudca. Syn mi má volať, či už bol pre sociálku.
§ § §
Svedok si zabudol občiansky preukaz. Na otázku sudcu, či môže nejako inak preukázať svoju totožnosť, odpovedal:
- Svoju totožnosť môžem preukázať tým predvolaním na súd, čo ste mi poslali, lebo je na moje meno.
§ § §
Sudca sa opýtal obžalovaného, ktorým bol väzobne stíhaný Ukrajinec, či žiada, aby bol na pojednávaní prítomný tlmočník. Ten odpovedá:
- Nie, nežiadam. Vo väzbe som už vyše pol roka a za ten čas som sa naučil po slovensky.
§ § §
Policajt do zápisnice o výsluchu podozrivého napísal:
- Na vyšetrovateľom položené otázky odmieta odpovedať. Vraj keby začal odpovedať, skončil by ešte dnes ako obvinený.
§ § §
Obvinený vysvetľuje na súde, ako prišiel k aktovke:
- Ja som ju našiel na lavičke a keďže tam nikto naokolo nebol, vzal som si ju. Potom ma dobehol ten muž, čo tu sedí za mnou a tvrdil, že aktovka je jeho. Nedal som mu ju, lebo to by mohol povedať každý. A jeho doklady dnu neboli, to už som sa pozrel pred tým, ako ma dobehol.
§ § §
Muž, ktorý chcel vojsť do budovy súdu, no nemá pri sebe doklad totožnosti, takto presviedčal justičnú stráž, aby ho pustila:
- Mňa ešte nepoznáte? Veď som tu takmer každý mesiac a už ma osemkrát odsúdili.
§ § §
Sudca sa pýta manželky obvineného, ktorý je zo sídliska Lunik IX:
- Poučujem vás, že ako jeho blízka osoba nemusíte voči manželovi vypovedať. Budete alebo nebudete?
Žena odpovedá:
- Nebudem, pán sudca. Ja na Laca nemôžem povedať jedno krivé slovo. O rodinu sa stará a ani mňa nezanedbáva. Veď máme šesť detí.
§ § §
Obžalovaný v záverečnej reči takto žiadal miernejší trest:
- Pán sudca, sľubujem, že už budem žiť slušne. Ja viem, že som to sľuboval aj minule, čo ste ma odsúdili. Ale teraz to už skutočne sľubujem.
(zdroj: Jurko)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
