Všetci neustále hovoríme o tom, ako nám vianočný stres a ošiaľ ide na nervy. Ako túžime po pokojných sviatkoch a nie po tlačeniciach v obchodoch. A potom vezmeme peňaženku, vyrážame do ulíc, no neraz sa domov vrátime otrávení a bezradní, či sme nakúpili dosť a správne. O tom, aké je naše vianočné nákupné správanie a či má význam dávať si dary, sme sa porozprávali s vysokoškolskou pedagogičkou ADRIANOU JESENKOVOU z Katedry aplikovanej etiky Filozofickej fakulty UPJŠ Košice.
Tieto dni väčšina z nás trávi pobehovaním po obchodoch, prehľadávaním internetu a rozmýšľaním nad tým, čo darovať blízkym. A cítime tlak. Existuje ešte podľa vás ten povestný „duch Vianoc“? Alebo je to naozaj len o konzume a komercii?
– Ale áno – len sa treba vyhýbať obchodom, nepozerať televíziu a reklamy v médiách. Samozrejme, žartujem... Prítomnosť „ducha Vianoc“ závisí od nás a od toho, či podľahneme tlaku, ktorý robí z vianočných sviatkov obchod, z darčekov tovar a z nás len konzumentov. Je to výzva pre nás všetkých.
Aké sú vaše skúsenosti – čo je častejšie pohnútkou vianočného ošiaľu? Len tá povinnosť – že musím niekomu niečo dať? Alebo fakt ide o to, že chceme urobiť svojim blízkym radosť, dať im niečo, po čom naozaj túžia?
– Nedá sa to zovšeobecňovať, ale ja som presvedčená, že stále je najväčšou motiváciou väčšiny jednoducho túžba potešiť, urobiť radosť. A to ani nie tým, že niečo konkrétne dostanete, ale vedomím, že na vás vaši blízki, rodina či priatelia nezabudli, že ste pre nich dôležitou bytosťou.
Kúpiť ten správny darček je ale neraz ťažké. Aj chceme toho druhého potešiť, ale v konečnom dôsledku nevieme, čo vybrať. A končieva to konštatovaním, že dotyčný „už všetko má“. No neviem si predstaviť človeka, ktorý fakt všetko má...
– Ja sa musím vrátiť k tej výzve, o ktorej sme hovorili na začiatku – o duchovnej výzve, ktorou pre nás Vianoce sú. Jej súčasťou je práve náš postoj k obdarovávaniu. Obdarovávanie je totiž minimálne obojstranný proces. Môžete sa obrazne povedané roztrhať, aby ste potešili a vybrali ten naozaj správny darček, pokiaľ však na druhej strane nie je niekto, kto sa vie tešiť z obdarovania bez ohľadu na dokonalosť výberu na strane darcu či darkyne – nuž, tak potom tu je vysoká pravdepodobnosť, že z darovania bude fiasko a trauma. A každé nakupovanie darčekov pre takýchto ľudí bude iba obrovským stresom. Povedzme si rovno, že sú ľudia, ktorých obdarovávať je radosť, a potom aj vyberať darček pre nich je radosť, a zas sú aj takí, ktorým sa nezavďačíte, ak by ste čo robili. Jednoducho nebudú s ničím spokojní a nezávisí to od toho, či „majú všetko“, alebo hojnosťou statkov a vecí neoplývajú.
Môže človek s obmedzeným rozpočtom potešiť na Vianoce človeka, ktorý má zdanlivo všetko, a keď to nemá, tak si to môže kúpiť?
– Snažím sa obdarovávať tých, na ktorých môj obmedzený rozpočet stačí – apropó, je tu niekto, kto nemá obmedzený rozpočet? Ak áno, tak je to pre neho obrovská výzva, aby obdaroval tých okolo seba. Určite sa potešia a nebude musieť ani veľa rozmýšľať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
