Odvolávanie Roberta Kaliňáka z pozície ministra vnútra SR v našom parlamente vzbudilo na Slovensku záujem verejnosti.
Tí, čo bývajú ďalej na východ od „stolice“ Slovenska, mali možnosť sledovať „klanie“ jednotlivých táborov v televíznom zázname na RTVS.
Po mnohých odvetných pripomienkach poslancov sediacich v sále si viacerí z divákov všimli akoby natrénované lišiacke úsmevy „umelcov“.
Bolo evidentné, že každý z nich sa chcel komusi zapáčiť a po vážnej debate zrazu nedokázal skryť úsmev v zmysle: Ale som mu naložil! Ba dokonca, tešil sa aj vedľa sediaci kolega!
Pripadalo to ako hra desaťročných šibalov na piesočku, keď jeden druhého okabátil, pričom mal z toho úprimnú a nesmiernu neskrývanú radosť.
Verte, vidieť dospelých chlapov uchvátených samými sebou, to je veru poriadne divadielko.
Možno i teraz to bolo úprimné. Ibaže, tu nešlo o chlapčenské hry, ale o zasadanie slovenského parlamentu.
„Mám pocit, že si niektorí poslanci pomýlili scénu. Pravdepodobne s reláciou Vtipnejší vyhráva. Ba niektorí boli svojimi bonmotmi natoľko unesení, že hádam i zabudli, koho odvolávajú,“ konštatoval nedávno jeden z divákov čakajúci na autobusovej zastávke.
Priložil však aj repliku o tom, že „aj iní by sa na účet druhého takto zabávali, ak by mali mesačný príjem nad tritisíc eur, a pritom by ani nemuseli zato aspoň raz otvoriť ústa!“
Parlamentný kabaret na slovenský spôsob v priamom prenose nemohol byť a nikdy nebude v poriadku.
Iba žeby amatérski herci zabudli, že sú v zákonodarnom zbore a nie v kabarete?
„Za naše peniaze nie sú tam poslanci na to, aby nás zabávali, ale robili užitočnú prácu,“ odkazuje im napokon jeden zo Slovákov.
Článok vyšiel v týždenníku MY Prešovské noviny č.49/2017. V predaji od utorka 12. 12. do pondelka 18. 12.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
