Prísaha predsedu Fica „na zdravie svojho syna“, že vo voľbe prezidenta 2019 nebude kandidovať, je politická udalosť jesene.
Vyjadrenie je natoľko silné, že opäť – po župných voľbách – hýbe s politickou realitou.
Isteže, Fico kedysi pred 10 rokmi tiež povedal, že v r. 2014 už nebude v politike, hahahaha.
Takže pozor. Zmena reality to je však ešte i vtedy, ak vedome klamal, Napríklad aj preto, lebo necelý rok a pol pred voľbou by už potenciálni kandidáti, ktorých záujem o palác nabudila (najmä) obava z Fica, sa mali pomaly hlásiť o slovo.
A skutočnosť, že Fico sa zaprisahal, že k palácu si ani nečuchne, môže niektorých uchádzačov aj odradiť v zmysle, že najväčšia hrozba – prezidentúra Fica – je odvrátená.
Tak môže rozjímať trebárs hneď Andrej Kiska. Je celkom možné, že po posledných útokoch na jeho osobu sa prezident už – napriek rodine – prikloniť k scenáru, že si strihne druhú kandidatúru.
Po novom, po „coming oute“ Fica, však už volanie povinnosti uhájiť takmer jedinú pozíciu v štáte, ktorú neovláda Smer-(SNS, Híd), nemusí znieť až tak akútne. („Takmer jedinú pozíciu“ preto, lebo Smer stratil 4 župy.)
Nečakaná a prekvapivá rezignácia Fica môže byť takto v rozhodovaní sa Kisku aj bodom zlomu.
Poďme ďalej.
Zaujímavé je, že nikto Fica k vyjadreniu o kandidatúre nenútil, nežiadal oň ani nečakal.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
