Rybárska literatúra z 80. rokov minulého storočia nehovorí o číkovi európskom ako o vzácnom druhy ryby.
V súčasnosti sa čík európsky vyskytuje vzácnejšie ako pred niekoľkými desiatkami rokov a zistí sa len zriedkavo pri ichtyologickom prieskume, alebo počas výlovu niektorého rybníka, ktorý býva väčšinou zabahnený, čo číky majú v obľube.
Jeho výskyt je dokonca taký ojedinelý, že je celoročne chráneným druhom.
Rybka na fotke bola ulovená rybármi, ktorí lovili malú šťuku v odpadovom kanáli z rybníka na Gemeri, ktorej sa podarilo uniknúť cez mrežu, alebo okolo inej netesnosti.
Čík je oproti iným blízkym príbuzným, napr. slížovi alebo pĺžom, výraznejšie sfarbený.
Boky a brucho sú žlté, vzácnejšie červenavé. Je mohutnejší a môže dorásť až do 30 cm dĺžky a hmotnosti 150 g.
Na prednom konci hlavy má 10 fúzov. Po bokoch sa tiahne tmavý a pomerne široký pás.
Rybka nepatrí k hospodársky významným druhom, ale svojím tvarom a spôsobom života je veľmi zaujímavým živočíchom, ktorý sa živí bezstavovcami žijúcimi na dne rybníkov, mŕtvych ramien alebo melioračných kanálov.
Keď nebol chráneným druhom, používal sa ako výborná nástraha najmä na lov sumca alebo zubáča.
Bol mimoriadne húževnatý a svojím ustavičným pohybom dobre upútal pozornosť dravých druhov rýb.
K hladine vystupuje pri náhlom poklese tlaku vzduchu, najmä pred búrkou, naberie si do úst vzduch, ktorý prehltne a potom ho postupne z čreva využíva na dýchanie.
Preto ho v minulosti akvaristi využívali pri predpovedaní zmeny počasia.
Menší exemplár číka. (zdroj: Stanislav Géci)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
