Poznám rodinu, ktorej súčasťou sú štyria dospelí a tri deti. Dvaja z nich sú tínedžeri a jedna babička na dôchodku.
Dohromady majú mesačný príjem 380 eur, bez dôchodku seniorky, mimochodom, tiež v dolnej hranici.
Živiteľka rodiny, Helena, na hlave ktorej je domácnosť a najmä kuchyňa, je už celé roky frustrovaná z permanentného nedostatku financií.
V zmätku robí chyby, k dlhom pridáva ďalšie dlhy, lebo tínedžeri pýtajú svoje, nuž zúfalá si chodí požičiavať, i keď vie, že nebude z čoho vrátiť. Hotová Sodoma – Gomora.
Je to slušná rodina, i napriek tomu tínedžeri študujú, dospeláci sú vyučení, neflákajú sa, veľmi radi by sa zamestnali. Kdekoľvek.
Ale kde tu na východe Slovenska? Ona sama pracuje vo firme, ktorá naoko vyzerá veľmi honosne, ale za celodennú prácu jednotlivca na výplatu nadelí sotva 300 eur v čistom!
Žiaľ, nie je to jediný poznatok, že podobným spôsobom firmy zneužívajú zamestnaných, lebo oni sú radi aj za túto almužnu! A preto sú prevažne tichučko!
Nie je to jediná finančne trpiaca chudobná rodina, ktorá nevidí východisko. Sú ich stovky a tisíce.
So svojím nešťastím sa radšej nikomu nezdôverujú, lebo svoju situáciu považujú za hlboké poníženie.
Nuž a teraz si predstavte, keď si v médiách vypočujú „žonglovanie“ o „prilepšení“ slovenských zákonodarcov mesačne o celú tisícku. Možno sa iba pošteklia, či nesnívajú. Žiaľ, taká je realita.
Samozrejme, nikto nečaká, že štát, ktorý si hovorí, že je sociálny, začne každému chudobnému platiť na ruku celé stovky eur, aby prežíval.
Avšak mal by zabezpečiť reálne podmienky a možnosti na prácu.
Rovnako nikto nečaká, že bude opäť budovať štátne fabriky, ale zvýhodniť využívanie prírodných podmienok by určite mohol.
Už sa zrejme zabudlo, že na východe republiky je veľký potenciál v pestovaní ovocia, zeleniny, viniča či ďalších potravinárskych produktov dennej spotreby? Konzervárenstvo nevynímajúc.
Sotva počuť o podpore rodinných fariem? Veď hádam nie je tu rodina, ktorá nezdedila zem a lesy, teda bohatstvo po svojich predkoch.
Kým v období pred nežnou boli mnohým vlastníkom pozemky a majetok zhabané, bezodplatne využívané, ba aj zdevastované, dnes by štát mal byť k rodinám, ktoré chcú podnikať na pôde, veľkorysejší.
Inak bohatstvo zakonzervované v pôde zostane nevyužité a rodiny prichádzajú o možnosť obživy v podobe farmárčenia, skutočne dlhodobo udržateľného potenciálu rozvoja vidieka spojeného s turizmom.
Ale to by našu vrchnosť nemali zaujímať len vlastné vrecká. Jedni otočia euro desaťkrát, kým ho pustia z ruky, špička ľadovca hovorí o zmrazovaní, ale tisícok eur.
Je to Slovensko dvoch tvárí a nevyužitých možností.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
