Neodmysliteľnou adventnou dekoráciou je veniec so štyrmi sviečkami. Adventné vence sa do sveta rozšírili z Nemecka.
Podľa viacerých historických prameňov za vynájdenie adventného venca vraj vďačíme hamburskému protestantskému farárovi Johanovi Hinrichovi Wichernomovi.

Keďže sa ho žiaci neustále vypytovali, kedy už budú konečne Vianoce, tak jedného dňa v roku 1839 postavil v miestnosti veľký drevený kruh, na ktorý položil dvadsať malých červených sviečok a štyri veľké biele sviece.
Malé sviečky zapaľoval od prvého decembra postupne každý všedný deň a vždy v nedeľu rozsvietil veľkú bielu sviečku.
A tak deti presne vedeli, koľko času do najobľúbenejších sviatkov zostáva.
Až neskôr sa adventný veniec vyvinul do menšej podoby, ako ho poznáme dnes.
Ihličie oslavuje život
Pôvodne však jeho výroba mala určité pravidlá.
Používali sa buď vetvičky ihličnatých stromov alebo cezmíny, pretože tieto stromy oslavujú život.
Veniec mohol byť vyrobený aj z prútia, alebo zo slamy, vtedy bolo jeho úlohou odháňať zlých duchov z domu a dopriať požehnanie.
Ružová a fialová
Keďže hlavnou farbou adventu je fialová, ako symbol pokory a dôstojnosti, nesmela chýbať ani na adventnom venci. Tri sviečky bývali teda zvyčajne fialové a jedna ružová.
Sviečky sa zvykli zapaľovať výlučne v smere hodinových ručičiek a každá z nich mala určitú symboliku.
Prvá znamenala nádej, druhá mier, tretia (ružová) priateľstvo a štvrtá lásku.
Často sa objavujú aj vence, ktoré majú v prostriedku piatu sviečku bielej farby. Tá sa má zapáliť na Štedrý deň a symbolizuje samotného Krista.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.