Človek by si myslel, že keď si v štáte platíme tisíce radcov a radkýň, ktorí sedia po úradoch, tak táto republika nemusí mať obavy, že zakape.
Samozrejme, najmä niektoré regióny.
A teraz mám na mysli hlavne ten náš krajný východ Európskej únie.
Lebo ukazuje sa, že rozhodnutím „strany a vlády“ z neho bude raz skanzen hlásajúci na vstupe: Tu žili budovatelia Prahy a Bratislavy!
Zdá sa, že sme celkom hladko prežili prechod a prelom dvoch tisícročí. Pred tým sme zaregistrovali obrovské zmeny. Od elektrifikácie, až po internetizáciu.
Stále žijú pamätníci, ktorí si pamätajú najmä budovanie socializmu a sľubovanie lepších zajtrajškov.
Naše východné regióny zažili od začiatku dvadsiateho storočia viaceré vlny vysťahovalectva. Prevážne to bolo z dôvodu za prácou, z rodiska ich vyháňala chudoba.
Najprv išli loďami až za veľkú mláku. Potom pravidelné zaplavovanie nížiny zasiahlo možnosti výživy.
A potom, keď už naši predkovia sa nazdávali, že politici im prinesú prácu až k dverám, opäť museli za prácou cestovať.
Bývalé veľké košické štátne podniky Pozemné, Hutné, Inžinierske stavby, Chemkostav Humenné, ale aj mnohé ďalšie dodávali na československé stavby robotníkov, odborníkov najmä z východu.
Stačilo tieto rozhodnutia zastrešiť magickou vetou: vládou sledovaná stavba, tak východniari museli budovať diaľnice okolo Prahy, pražské metro, ba dokonca ešte aj práčovňu v Moste... ba mnohé dnes už banálne stavby.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
