Sebe podobný zárez do análov Smeru urobil v piatok predseda Fico.
Na veľký verejný dopyt, aby sa nejako postavil k voľbám, ukončil „prestávku, ktorú si vybral, aby sledoval atmosféru“, a poučil národ, že čierne je biele a - áno – biele je čierne.
Keďže premiér neporozumel tomu, prečo sa výsledok Smeru interpretuje ako fiasko, „keď získal zo všetkých strán najviac poslancov regionálnych zastupiteľstiev“, radi mu to – ešte raz – vysvetlíme.
Čo sa poslancov týka, tak iste najviac (89) Smer je však zároveň stranou, ktorá zaknihovala oproti minulým voľbám aj najciteľnejšie straty, keď – ešte skôr, než začneme hovoriť o županoch – prišla skoro o tretinu mandátov v krajoch.
Trochu málo pravdy má Fico v tom, že županské výsledky celkom prekryli počítanie poslancov.
Tu je však zásadnejší fakt než prvé miesto Smeru to, že čo do voličských hlasov strana stratila v poslancoch rovnako ako v županoch.
Skutočnosť, že poslanecké cifry zostali spočiatku v tieni, je daná tým, že zisky/straty županov dávajú regionálnym voľbám ústrednú a najsilnejšiu hlavnú symboliku, keďže na rozdiel od zastupiteľov o šéfa VÚC súťažia všetko známe tváre. Teda hlavní kandidáti.
Fakt, že prehrali Raši, Chudík, Blanár, Mikuš, by bol pre obraz volieb určujúci a na hodnotení Smeru ako neúspešnej strany, ktorá prehrala voľby, by málo menil ešte i vtedy, keby v poslaneckých mandátoch obhájili „staré“ počty.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
