Ľudia sa o rekordy pokúšajú už storočia, no nápad dokumentovať ich je vo svete starý šesťdesiat rokov, a na Slovensku takmer dvadsať. Keď IGOR SVÍTOK zorganizoval prvú akciu, kde sa súťažilo, skrsol mu v hlave aj nápad začať výsledky tých najlepších zaznamenávať. A tak vznikla Slovenská kniha rekordov, ktorá dokumentuje stovky nadšených Slovákov, ktorí vo voľnom čase zbierajú šálky, jedia špagety na čas či hromadne tancujú. Pri príležitosti Svetového dňa rekordov (13. november) vám prinášame rozhovor so zakladateľom a komisárom Slovenskej knihy rekordov Igorom Svítkom.
Bez kontroly to nejde. Úlohou komisára je na všetko dozerať. (zdroj: facebook)Aká je história slovenských rekordov? Kedy vznikli, kto stojí za ich vznikom, aký bol dôvod vzniku?
– V roku 1998 som organizoval v Banskej Bystrici podujatie Bystrické NAJ, kde som pozval zaujímavých ľudí zo Slovenska. Títo tu predviedli svoj kumšt a postupne sa s nimi rozvinula spolupráca. Súťažilo sa tu v jedení a v pití mliečnych výrobkov, v počte vyškrtaných zápaliek na jednej škatuľke či ich stavaní do výšky. Rekordy sa lámali v tradičných súťažiach ako pitie piva na čas, v pivnej štafete, kotúľaní sudov či v behu s týmto nápojom. Potom sa uskutočnilo viacero menších podujatí a napadlo mi dokumentovať rekordy na Slovensku. Pribudol web, rekordy, ľudia. Postupne sa tak zlepšili podmienky a pribudli mnohé rekordy, nielen slovenské, ale aj svetové.
Spolupracuje Slovenská kniha rekordov aj s tou celosvetovou Guinnessovou?
– Každá krajina má svoju národnú knihu rekordov. Viac ako šesťdesiat rokov už existuje publikácia - Guinnesssova kniha svetových rekordov. Všetky národné knihy s ňou spolupracujú, aj my a to tak, že príležitostne zapíšu aj rekordy Slovákov.
Rekordérom sa môže stať každý? S akoukoľvek disciplínou? Alebo sú nejaké obmedzenia, aké rekordy sa nesmú robiť?
– Pre poriadok a korektnosť voči rekordom, ktoré sú už zavedené v knihách rekordov, treba poslať najprv žiadosť o spoluprácu. Robí sa to cez web stránku slovenskerekordy.sk. Rekordy majú svoje triedenie napríklad hromadné rekordy, zberatelia, maxi-mini, ľudské naj, recesia, siláci a podobne. Po podaní žiadosti je upresnená hodnota rekordu a podmienky – pravidlá pokusu. Rekordy, ktoré by ohrozovali mravnosť alebo by ponižovali jedinca alebo skupinu sa nerobia. Množstvo zaujímavých rekordov je spojených s jedlom, Slováci sú v tomto mimoriadne zdatní.
Rozhodnem sa urobiť rekord, aký je postup, aby sa môj pokus zapísal do knihy rekordov?
– Keď ste podali žiadosť o spoluprácu, pokus sme vám odsúhlasili, je potrebné následne z rekordu zabezpečiť potrebnú dokumentáciu - foto, video, svedkov, prezenčné listiny, meranie. Alebo je na pokuse prítomný komisár, ktorý na záver akcie vystaví tzv. odovzdávací certifikát, s platnosťou dva mesiace. Po doplnení všetkých údajov a náležitostí sa potom doručí originálny certifikát. Tak je definitívne potvrdená platnosť rekordu.
Komisárom ste dvadsať rokov, ktoré rekordy boli pre vás naj?
Komisár rekordov: Vidím a prežívam neopakovateľné veci a chvíle Čítajte – Toto je pre mňa veľmi ťažká otázka, lebo viem, čo je mnohokrát za rekordom, ktorý trvá napríklad sekundu alebo viac rokov. V televízii alebo v novinách človek vidí len výsledok. Čo predchádza rekordu sa spomenie okrajom. Preto si vážim každého, kto sa pustí do lámania rekordov. Určite sú najťažšie rekordy hromadné, kde má skupina ľudí, niekoľko tisíc členná, urobiť určitý úkon. Mnohokrát sa to deje práve v ten okamih rekordu vôbec prvýkrát. Potom ale výsledok stojí za to. Bol som v Spišskej Novej Vsi na Deň objatia. Mladí ľudia urobili 17 083 objatí. Bolo zaujímavé sledovať reakcie prekvapených ľudí, všetko dopadlo dobre. Skvelý nápad spojený s rozdávaním dobra.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
