Župné voľby sa zapisujú ako najprekvapujúcejšia, ba až najšokujúcejšia politická udalosť na SR.
Azda až od roku 2002, keď v parlamentkách získala väčšinu čisto pravicová koalícia.
Čo sa dnes ukazuje ako požehnanie, keďže – aj napriek svojmu neslávnemu koncu – Dzurinda II založil reformy, z ktorých SR dodnes žije (vedno s peniazmi z EÚ, samozrejme).
Bolo by skvelé, keby nielen mierou prekvapenia (šoku), ale aj tým požehnaním napodobnil župný výsledok ten z roku 2002. K tomu však povedie dlhá cesta.
Všetky výlevy, akože Smeru bijú zvony, „Smer skončil“, a podobne, sú veľké precenenie situácie.
Predovšetkým, 30-percentná účasť je na tieto voľby (doteraz priemer asi 20) ozaj slušná, ale stále o zhruba polovicu – v niektorých krajoch i viac než polovicu, Banská Bystrica so 40 percentami priemer dvíha – nižšia než v parlamentných, a skreslenie, ktoré takto vzniká, nás nesmie pliesť.
Do reality totiž nesporne patrí – aj keď exaktné čísla nie sú a nebudú – že kampaň ako celok pôsobila ďaleko motivačnejšie a mobilizačnejšie na voličstvo opozičných strán než priaznivcov Smer-SNS-Híd.
Dá sa považovať za celkom rozumný predpoklad, že z takpovediac „tradičných“ účastníkov parlamentných volieb zostalo doma ďaleko viac voličov koalície než opozície.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
