Nie je isté, či 4. november má nejaké výsadné postavenie (poslanie) v slovenskej demokracii, ale presne na 23. výročie „noci dlhých nožov“ vyhĺbili župné voľby obrovský kráter do politickej reality.
Kráter o to hlbší, že výprask Smeru od Bratislavy po Košice – s výnimkami Trenčína a Nitry – skutočne nečakala ani duša, ani noha.
Výsledok sa rovná senzácii napriek tomu, že moratórium na prieskumy dva týždne dozadu (nezmysel nad nezmysly) znemožnilo politologickej obci a komentariátu posuny na poslednú chvíľu čo len odtušiť.

(Takmer) plošné kapitulácie Smeru sú o to neočakávanejšie, že z republikovej politiky ani štandardných meraní preferencií nevyšli najmenšie náznaky, že na politickú krajinu budú dopadať granáty.
Dá sa len tipovať, že ak má SR normálny profil verejnej mienky – a prečo by nemala? – tak Smer pochováva štyroch županov a nespočet krajských zastupiteľov v prvom rade z dôvodu, že Kaliňák/Bašternák, Richter/Čistý deň a veľa podobného predsa len – navzdory mĺkvym prieskumom – zanechali v diváctve nejakú výraznejšiu stopu.
Túto svoju tvár – pravú – predviedol Smer aj v Košiciach, kde si do portfólia republikových škandálov pripísali aj aféru EEI.
O ktorej, aj vzhľadom na minimálny náskok Rastislava Trnku, sa dá takmer povedať, že v KSK rozhodla voľby župana.
Nahnuté to mal už Trebuľa pred štyrmi rokmi (ktorý inak „vládol“ bez škandálov), takže od Bauera o generáciu mladší Trnka, ktorý nie je stigmatizovaný škandálmi ponovembrovej pravice, by vlastne ani nemal byť až takým prekvapením.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.