Zdá sa, akoby to bolo len nedávno, čo sme ich videli v televízii, čo sme boli na ich výstave, či v na divadelnej hre, no čas je neúprosný. A tohto roku si pripomíname viacero okrúhlych výročí ich odchodu na večnosť.

30 rokov

František Dibarbora

Do sŕdc Slovákov sa zapísal ako charizmatický herec, za čo zaiste mohla jeho miešaná krv. Jeho starý otec totiž pochádzal z Talianska a pri Viedni vlastnil továreň na výrobu textilných farieb.

František sa narodil 19. novembra 1916 a hoci jeho otec bol železničiarom, práve z neho vyšiel osudný popud, aby sa stal hercom.

V mladosti však koketoval aj s hokejom a ako brankár odohral v slovenskej reprezentácii tri zápasy. Zomrel 4. septembra 1987 v Bratislave, na následky dopravnej nehody ktoré skomplikovali jeho ťažkosti so srdcom.

Karol Plicka

Uznávaný slovensko-český výtvarník, fotograf, kameraman a folklorista nám zanechal plno krásnych obrázkov našej slovenskej prírody.

Na svet prišiel 14. októbra 1894 vo Viedni a sám seba označoval za muža deviatich remesiel. Navždy odišiel 6. mája 1987 v Prahe.

20 rokov

Vincent Hložník

Patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov slovenského výtvarného umenia, generácie umelcov druhej svetovej vojny a mladej avantgardy. Ilustroval vyše sto diel svetovej i slovenskej literatúry a vo svojej tvorbe reagoval najmä na udalosti druhej svetovej vojny. Pochádzal zo Svederníka a zomrel 10. decembra 1997 vo veku 78 rokov.

Bohumil Hrabal

Obohatil literatúru o množstvo nádherných diel, pričom viaceré z nich boli sfilmované a jedna snímka dokonca získala Oscara. Bohumil Hrabal sa narodil 28. marca 1914 v Brne – Žideniciach, nikdy však nepoznal svojho otca, meno nebolo uvedené ani v rodnom liste.

Priezvisko Hrabal mal po mužovi, za ktorého sa vydala jeho matka a stal sa jeho adoptívnym otcom. Fratišek Hrabal bol účtovníkom v pivovare v Polnej a neskôr správcom pivovaru v Nymburku.

Slávny spisovateľ v škole nikdy nebol premiantom a viac ako o učenie sa zaujímal o dianie v pivovare a najmä o otcovho brata Josefa Hrabala – slávneho Pepina, ktorý „prišiel na návštevu a zostal do smrti“.

Viktor Kubal

Stál pri zrode prvého slovenského animovaného filmu Studňa lásky, ktorý bol inšpirovaný legendou o Trenčianskom hrade. Slovenské legendy, tradície a folklór boli častou motiváciou skvelého výtvarníka a karikaturistu. Jeho štýl je charakteristický skratkovitou kresbou, humorom a premyslenou dramatizáciou príbehov.

Je autorom mnohých animovaných filmov, prispel s profilovaniu legendárneho časopisu Roháč a bol aj známy ako ľudový rozprávač s láskavým humorom.

Zomrel 24. apríla 1997 v Bratislave, kde je aj pochovaný na Martinskom cintoríne. V roku 2006 bola na Kremnických gagoch odhalená plastika Kubalovho nosa v uličke slávnych nosov, o ktorú sa zaslúžil svojou tvorbou.

10 rokov

Karel Černoch

V šesťdesiatych rokoch minulého storočia pracoval ako rekvizitár vo Filmovom štúdiu na Barrandove. Jeho sny však boli iné. Aj keď sa pohyboval vo filmovom priemysle, lákala ho dráha speváka a muzikanta. A to sa mu napokon splnilo.

Zamatový hlas Karla Černocha nás sprevádzal len do 27. decembra 2007, kedy jeho život vo veku 64 rokov preťala rakovina.

Věra Galatíková

Česká filmová a divadelná herečka a dabérka pochádzala zo Zlína. Bola manželkou herca Ladislava Freja a matkou herečky Kristýny Frejovej.

Ako silná fajčiarka bojovala posledných päť rokov života s nádorovým pľúcnym ochorením, ktorému nakoniec v 21. decembra 2007 podľahla vo veku 69 rokov. Ešte predtým sa však angažovala v protifajčiarskej kampani.

Petr Haničinec

Stvárňoval štramákov s vlastným názorom a získaval si tým veľkú popularitu. Narodil sa 15. septembra 1930 v Pardubiciach a popri filmových a divadelných úlohách sa udomácnil aj v dabingu. Jeho hlasom napríklad hovorí poručík Colombo v populárnom seriáli.

V roku 1995 utrpel ťažkú dopravnú nehodu, no dokázal sa z nej vyliečiť a vrátiť sa do divadla. V roku 2001 však počas predstavenia dostal cievnu mozgovú príhodu a utiahol sa do ústrania.

Zomrel 7. novembra 2007 na rakovinu.

Pavol Mikulík

Starší z bratov Mikulíkovcov prišiel na svet v Prešove, počas druhej svetovej vojny. Patril k najviac obsadzovaným slovenským hercom. Od detstva účinkoval v rozhlasových inscenáciách a už počas štúdia na VŠMU hosťoval v Slovenskom národnom divadle.

Medzi divácky najobľúbenejšie úlohy patrí postava richtára v rozprávke Perinbaba. V roku 1993 prekonal mozgovú porážku, po ktorej zostal pripútaný na invalidný vozík.

V roku 2000 sa vrátil na javisko v predstavení Na konci hry, za stvárnenie hlavného hrdinu dostal ocenenie Krištáľové krídlo.

Zomrel v roku 2007 na zlyhanie srdca.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.