Bol 5. máj pred desiatimi rokmi, keď Marián Zednikovič vydýchol naposledy.
Jeho nenapodobiteľný humor, vtipy lorda Nortona a sluhu Jamesa či hlas Vilka z Včielky Maje tu zostali ako pamiatka na skvelého človeka.
Nezabudnuteľného predstaviteľa lorda Nortona blízki charakterizovali ako zvláštneho človeka. Na jednej strane rozdával obrovskú radosť, na druhej si nikoho nevpúšťal do súkromia.
„Bol taký špecificky smutný, taký chaplinovský typ, ktorý spájal obrovské tragično s úsmevnosťou,“ povedal raz o ňom Martin Huba.
Skromný muž
Vyznačoval sa obrovskou dávkou skromnosti. Napriek úspechom a veľkému talentu sa nikdy nevyvyšoval.
„Na svete žije toľko krásnych, dobrých a milučkých ľudí, toľko jemnosti vám vedia ponúknuť! Netreba si urobiť stred sveta zo seba samého. Nie som viac ako iní, som len súčasť jednej dážďovky, ako všetci.“
Ženy v ňom veľmi rýchle objavili muža, ktorý stojí za hriech. Správal sa k nim totiž ukážkovo.
Svadobnú premiéru mal tesne po dvadsiatke, keď sa oženil s novinárkou Ľubou. Školská láska im vydržala 25 rokov.
Keď sa odsťahoval z domu, aby sa postaral o chorú mamu, skončila sa.
Láska na čas určitý
Spriaznenú dušu našiel v Jane, s ktorou sa tajne zosobášil na veľvyslanectve v Prahe. Dvoch synov mal len z prvého manželstva, hoci túžil aj po dcérke. Ako päťdesiatnik si však už na dieťa netrúfol.
Druhá láska však mala prísne vymedzený čas. Trvala len päť rokov, keď herec zomrel na rakovinu lymfatických uzlín.
Spolu založili aj tradíciu Letných shakespearovských slávností, ktorým Marián šéfoval.
Po jeho smrti sa organizácie manželka nevzdala a pripravuje ich dodnes.
Lord Norton
Z jeho komediálnych úloh je tá najvýraznejšia rola anglického lorda Nortona. Jeho dialógy so sluhom Jamesom v podaní Stana Dančiaka patria k nezabudnuteľným.
Žiaľ, na oboch už len spomíname.
Nezabudnuteľná je aj jeho rola otca rodiny v komédii Utekajme, už ide!
O blížiacej sa smrti vedel
Príznaky Zednikovičovej choroby prišli nečakane v roku 2005 počas dovolenky na Malorke.
„Sedel som na terase, mimovoľne som sa chytil tváre, krku a v oblasti mandlí som zacítil niečo tvrdšie. Myslel som si, že mi napuchla mandľa, nevenoval som tomu pozornosť. Opuch zmizol a ja som to vyhodil z hlavy. O mesiac sa objavil na druhej strane, začalo mi to celé napúchať. Už som vedel, o čo ide. Nepotreboval som na to lekára,“ priznal v poslednom rozhovore.
Dialógy Lorda Nortona
– James, choď poliať kvety na záhrade.– Ale pane, veď prší.– To nevadí, zober si so sebou aj dáždnik.
– James, dones mi klavír!– Prečo pane?– Zabudol som si na ňom šálku.
– James, prines mi klavír.– A môžem sa spýtať, načo, pane?– James, ty predabovaný inšpektor Derrick, mám tam okuliare.
Lord Norton hovorí Jamesovi:– James, dones mi pohár vody!– Áno pane.– James, dones mi ešte jeden pohár vody!– Vaše lordstvo ráči byť dnes veľmi smädné.– Vieš, James, o niektorých ľuďoch sa hovorí, že sú takí sprostí ako vyzerajú, o tebe to neplatí, James.– Ďakujem, pane.– Ty si sprostejší. Nevidíš, že horíme?
James hovorí pánovi:– Pane, v knižnici sú zlodeji.– Nehovor. A čo čítajú?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
