Halloween. Veriaci sa od neho dištancujú, ľudia vyznávajúci naše tradície ho odmietajú ako americký sviatok, navyše príliš komerčný.
V skutočnosti je to však trochu inak.
Aj naši európski predkovia verili, že predvečer Všetkých svätých mal magickú a strašidelnú moc, pretože vtedy mohli duše zosnulých na jednu noc opustiť záhrobie a prísť medzi živých.
„Je to veľmi starý sviatok, ktorý siaha do predkresťanského obdobia, keď Kelti boli v celej Európe. Pre niektoré kmene, ktoré žili na území dnešného Írska, bolo toto obdobie začiatkom nového roku,“ vysvetľuje vo viacerých rozhovoroch etnologička Katarína Nádaská.
Svietiacu „zeleninu“ vyviezli Íri
Ani tradícia vyrezávania jesenných plodov k nám neprišla spoza oceánu, ale práve naopak, z Európy sa dostala do Ameriky.
Podľa starej legendy ju začal veľmi zlý Jack, ktorého nechcelo nebo a vyvrhlo aj peklo.
Diabol mu dal uhlíky, aby si nimi mohol svietiť na ceste späť medzi živých a keďže ich nemal kam dať, tak si vydlabal repu a vložil ich do nej.
Túto legendu si zobrali so sebou Íri aj do Spojených štátov, kam emigrovali vo viacerých vlnách.
V Amerike začali vydlabávať tekvicu, pretože je na tento účel lepšia ako zemiaky alebo repa.
Odtiaľ sa zvyk dostal naspäť do Európy.
Zvádzali z ciest
Aj v starých slovanských a slovenských povestiach nájdete zmienku o svietiacich dyniach. Naši predkovia si vraj takto pomocou vydlabaných tekvíc – svetlonosov – svietili na cestu, keď sa vracali domov z návštevy cintorína.
V strašidelných príbehoch, ktoré si radi rozprávali, je ale svetlonos bludné svetlo, ktoré zvádza pocestného z tej správnej cesty kamsi do lesa a spôsobí mu tragédiu.
„V 50. rokoch sa na túto tradíciu pozabudlo, no keď nútili komisári ľudí vstupovať do roľníckeho družstva, rozchýrila sa povera, že ani oni po smrti nenájdu pokoj a skončia ako svetlonosi,“ dodáva K. Nádaská.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
