Jedna vec, na ktorej sa zhodnú všetci účastníci prevádzky, sú výzvy, aby ľudia šli voliť.
Námietky, samozrejme, nieto. Otázka však áno: Čo naši politici konkrétne – resp. ich predchodcovia – urobili pre to, aby ľudia pociťovali kraje ako „svoje“ a dosť dôležité, aby vytiahli kostry z domu a kus papiera hodili do urny?
Veľké guľaté nič.
Dá sa (aj) preto spoľahlivo vyveštiť, že aj v piatom cykle VÚC, do ktorého ideme v sobotu voliť, bude mandát zvolených poslancov a županov rovnako vetchý, ako v štyroch predchádzajúcich. To znamená plus-mínus dvadsaťpercentné účasti.
S jednou veľkou výnimkou Banskej Bystrice, kde Kotlebova obhajoba pozície je ďaleko najtematizovanejšia zo všetkých tém, ktoré sa v prázdnej a „riedkej“ kampani vyskytli.
To platí, aj keď Lunter – čiže protikandidát s najväčšou šancou Kotlebu poraziť – nekladie dôraz na „protifašistický odboj“ a hovorí vcelku zasvätene o typicky „krajských“ problémoch regiónu.
Odkedy sme tu prvýkrát „vyzdvihli“ katastrofálne nízku účasť – bolo to po voľbe 2005 – otázka sa pomaly, vždy okolo volieb, presadila ako evergreen slovenskej scény.
Čiže politika aj analýza najprv vyháňajú k urnám všetko, čo vie držať pero a krúžkovať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
