Nové rozdelenie moci tak, ako ho vypľuli volebné urny, je ohromujúce, alarmujúce a znechucujúce.
Tzv. antisystémové strany či hnutia, teda také, ktoré odmietajú, majú trvalé výhrady či chcú zásadne meniť terajšie usporiadanie – ANO, Okamura (SPD), Piráti, KSČM – dobyli vysoko nadústavný počet mandátov.
Politická scéna ponovembrovej Českej republiky, postavená na bipolárnom pôdoryse (pravica/ľavica), bola zrovnaná so zemou a zaliata vápnom.
Andrej Babiš je ďalší z radu mesiášov, ktorý potvrdzuje stredoeurópske pravidlo (my sme ho zažili s Mečiarom), že protikampane a pokusy o izoláciu, hoci vecne plne opodstatnené – kauzy Čapí hnízdo, korunové dlhopisy a evidencia agenta ŠtB ho diskvalifikujú pre verejnú službu – robia z lotrov martýrov.
Nevieme – keďže alternatívna história neexistuje – ako by jeho hnutie ANO dopadlo, keby ho Sobotka (ČSSD – 7 a pol percenta) nevyautoval z vlády. Avšak zrejme, zrejme nie lepšie než v smutnej realite (29,5 %).
Aj hlasmi pre Okamuru (to je extrémista), Pirátov a „klasiku“ KSČM voliči zavliekli Česko do najhlbšej krízy ponovembrovej republiky, ktorej hrozí či zánik v zmysle demontáže liberálneho štandardu, alebo akási jemnejšia dekonštrukcia, keďže títo majú ústavnú väčšinu.
Na strane druhej, ak sa veci prizrieme bližšie: V záujme Babiša – ktorý je ďaleko najsilnejší a ostatní si bez neho „nekopnú“ – je (omnoho) skôr konsolidácia moci v rámci systému než akákoľvek „perestrojka“. (Analýza niekedy nabudúce.)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
