Je to presne 25 rokov – štvrťstoročie! – čo sa autor tohto textu tvorivo podieľal na pamflete (deklarácii) Za zvrchované Košice, čo bola recesistická reakcia na snahy o slovenskú samostatnosť a na už de facto fait accompli (jeseň ´92) rozdelenie ČSFR.
Ako predstaviteľ iniciatívy ZZK – ktorá sa nikdy viac nezviditeľnila, keďže nemala čím – sa dokonca zúčastnil relácie Co týden dal (čosi ako dnes O 5 min. 12, resp. Otázky Václava Moravce), kde viac než o propagáciu samostatných Košíc mal snahu udržať „balanc“ medzi pozíciou nezvislého komentátora (písal vtedy pre české printy Telegraf a Respekt) a separatistického aktivistu, keďže dramaturgia CTD prisúdila ZZK politickú váhu, význam, aký, samozrejme, nemala.
Toľko nostalgická spomienka.
Aktualizačný moment, ktorý ju prestrčil do novín, je, samozrejme, Katalánsko.
Tam by mali zajtra vyhlásiť nezávislosť, čím sa ich proces osamostatňovania dostane – ak porovnávame so Slovákmi – kdesi na úroveň Deklarácie o zvrchovanosti SR (17. júl 1992). Tu sa však podobnosť končí a začína fatálna odlišnosť.
Madrid, na rozdiel od Prahy, je rozhodnutý Kataláncov udržať v štátnom zväzku za každú cenu, čo už dostatočne prezentoval násilím počas referenda.
Na základe španielskej ústavy centrálna vláda odopiera Kataláncom právo na vlastný štát, hoci ako národ ho nemajú a sú svojbytní, hrdí a aj omnoho viditeľnejší (svetovejší) než Slováci (FC Barcelona!).
Keby autorovi nehrozil lynč, asi by aj napísal, že o vlastný štát sa pričinili a zaslúžia si ho viac než Slováci...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
