Včera sa na SR nestalo nič menšieho než to, že generálny prokurátor usvedčil predsedu vlády z hovorenia nepravdy.
Skutočnosť, že v spore, či Kiska chcel svoju daňovú kauzu u neho „vybaviť“ (Fico), alebo sa mu o nej iba „zmienil v obave z politického zneužitia“ (Kiska), podporil prezidentskú verziu, má aj politické čítanie.

Čižnár vyslal akoby signál, že sa osamostatňuje od Smeru a buduje si vlastnú mocenskú základňu.
Nepredbiehajme dobu, ale včerajšok akoby chcel nesmelo naznačiť možnosť, že vo vyšetrovaní káuz a škandálov sa môžeme dožiť prekvapení.
Uvedomme si dve veci.
Po prvé, Čižnár mohol pokojne mlčať, niet sily na svete, ktorá by ho donútila či už podať svedectvo, či dokonca potvrdiť Kiskovu verziu.
Mohol pokojne povedať, že si nič nepamätá, v r. 2015 mal asi tisícpäťsto (pracovných) stretnutí, a tak podobne.

Jeho reč „nevnímal som, že by prezident chcel pôsobiť v zmysle, že ako to bude vyriešené“, je doslovnou negáciou tvrdenia Fica na otvorenej scéne a ako taká nemôže prejsť bez poznámky, že Čižnár si musel byť vedomý, čo robí, keď sa v ťažkotonážnom verejnom spore postavil za Kisku.
A to je tá druhá vec.
Ak vedel, čo robí, čo asi tým chcel povedať, čo asi chcel odkázať partii Smer-SNS-Híd? A čo opozícii a verejnosti?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.