Nedá mi opäť sa nezamyslieť nad tým, ako ten čas letí. Registrujú to najmä starší ľudia, mladých to príliš netrápi, majú iné starosti.
Nemyslím tým žiadnu iróniu. V podstate som prežila celý svoj aktívny život na východe republiky.
Čudujete sa, keď už politikom neverím? Stačí sa pozrieť na tie sľuby, čo nám tu dávali a iste ešte aj budú.
Pred pár dňami ma povinnosti zaviedli do vinohradníckej oblasti Tokaj.
Od Trebišova sa nevyhnete tomu, aby ste neabsolvovali po takej krátkej trase a úradne rozhodnuté o ceste prvej triedy, tankodróm, až po pomerne slušnú asfaltku.
Na úseku niečo nad 20 kilometrov si môžete dokonca dovoliť aj deväťdesiatku, ale môžete prísť aj o zuby... A nie je to stav iba trvajúci niekoľko mesiacov, ale, žiaľ, rokov.
Vôbec neironizujem, iba hodnotím povrch vozovky, po ktorej denne prejdú stovky áut domácich obyvateľov od Malých Trakán až po okresné sídlo Trebišov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
