Ján Richter zostal sedieť tam, kam si ho predseda Fico posadil a kde ho chce mať.
Skutočnosť, že na sociálneho ministra bolo 61 opozičných hlasov za vyslovenie nedôvery vo štvrtok večer krátkych, je škandál sám osebe.
Nezrušením akreditácie zariadeniu Čistý deň, čo mu pred rokom odporučila Akreditačná komisia, a pečiatku na to dala Generálna prokuratúra, vystavil na celý ten dlhý čas chovancov ústavu rizikám a hrozbám, ktorých zistenie bolo dosť na verdikty AK a následne GP, iba nie pre neho - Richtera. Pričom svoju - prinajlepšom - chybu (v horšom prípade - čo predpokladáme - čosi iné) sám priznal, keď s ročným oneskorením „zmenil názor".
„Pozrieť sa do zrkadla", čo mu poradili deň pred hlasovaním zo SNS, by preto nemal len Richter osobne, ale aj Smer a Híd, ktorí ho podržali.
A samozrejme, v prvom rade Fico, ktorý „jednoruč" o predĺžení kariéry ministra rozhodol, a ktorý je dnes - už zase raz - vyhlasovaný za „víťaza".
Isteže, to, že Danko a SNS kľakli pred vyhrážkou rozvalu vlády, posilňuje pozíciu premiéra a Smeru v koalícii.
Komfortnejšie vládnutie od situácie, keď viete, že koaličný partner sa neodváži hrať najvyššou kartou, ktorú má proti vám, je naozaj už iba to jednofarebné.
Danko pohnojil, na čo siahol.
Namiesto toho, aby po koaličnej rade (3. 8.), na ktorej celý spolok podporil po uši namydleného Plavčana, Danko vybozkával Fico-Bugárovi ruky, ten nešťastník z iracionálnych dôvodov vypovedal koaličnú zmluvu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.