Návrhy na ústavné zakotvenie minimálnej mzdy (Robert Fico) a práva nosiť zbraň (Andrej Danko), ktoré obaja predsedovia predniesli v Deň ústavy, hovoria o ich vzťahu práve k tej ústave, ktorej sa až rituálne klaňali, len to najhoršie.
Nie je tu priestor na špiritizovanie, len stručne. Už terminologický ekvivalent slova „ústava" - základný zákon štátu - jasne hovorí, že ústava je súbor elementárnych, fundamentálnych náležitostí (inštitúcie), princípov, pravidiel a vzťahov, na (podľa) ktorých organizácia zvaná štát funguje.
A obrovská frekvencia novelizácií či ústavných zákonov, ktoré sa zaoberajú nepodstatnosťami, margináliami, aké sa v iných štátoch riešia (alebo neriešia - často ide o hlúposti) obyčajnými zákonmi, je vôbec najvýrečnejšie znamenie toho, ako si slovenskí politici ústavu nevážia.
Otvárajú ju a používajú na takpovediac dennú politickú potrebu.
Aj na tomto mieste sme sa veľa zabávali nápadmi ako napr. ochrana pôdy, vody, manželstva.
Doslova situačné improvizácie, ktoré sa písali na kolene a (s malým zveličením) deň - pamätné je napr. ad hoc rozšírenie prezidentských kompetencií v súvislosti s pádom Radičovej vlády - však zasiahli všetky hlavy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
