Narodil sa v Prešove, no osud to zariadil tak, že sa z neho stal herec európskeho, ba aj svetového formátu a tlieskali mu na slávnych divadelných scénach. Juraj Kukura však paradoxne vo svojom rodisku nikdy divadlo nehral. Veľkolepú premiéru bude mať až v týchto dňoch. S pražským Činoherným klubom odohrá predstavenie Bratia Karamazovovci 6. septembra v Prešove a 7. septembra v Košiciach.
Na svet ste prišli v Prešove a hoci ste sa potom s rodičmi odsťahovali do Bratislavy, každopádne patríte medzi slávnych rodákov tohto mesta. Cítite to tak?
– Pre mňa bolo veľké ocenenie, keď primátorka Prešova Andrea Turčanová navrhla, aby bola v meste umiestnená moja pamätná tabuľa, čo je veľmi vzrušujúce pre človeka, keď sa mu dostane takéto uznanie. Je to zaujímavejšie, ako keď to dostane po smrti, lebo po smrti si to tak neužije, nie? (úsmev) Veľmi ma ale mrzí, že to skrachovalo na niektorých reakciách, ktoré ma prekvapili a ktoré nejakým spôsobom zabránili tomu, aby vznikla tabuľa, že som sa tam narodil a že som Prešovčan.
Takže je to definitívne, že ani nebude?
– Asi nebude, pretože tie reakcie tlmočené pamiatkovým úradom boli také, že to nemôže byť.
Ale napriek tomu ste nezanevreli na Prešov a na východ ako taký?

– Ja som na Prešov nezanevrel. V Prešove som sa narodil, či sa to niekomu páči, alebo nie.
Teraz prídete do svojho rodného mesta s hrou Bratia Karamazovovci, ktorá mala u našich susedov, aj v Divadle Aréna veľký ohlas. Vy ste za ňu získali nejedno ocenenie, tým najvýznamnejším bola asi cena Divadelných novín, však?
– Veľmi ma táto cena potešila, pretože je naozaj výnimočná. Udeľuje sa za najlepší herecký výkon sezóny v rámci všetkých divadelných žánrov a získal som ju ja, Slovák v Česku hovoriaci po slovensky. Je úžasné, že ju budeme hrať v mojom rodnom meste, lebo ja budem hrať v Prešove po 70 rokoch (úsmev). (Juraj Kukura v marci oslávil 70-ku, pozn. red.) Pre mňa je to mimoriadna udalosť. Ja som nakrútil jeden veľmi zaujímavý televízny film o človeku, ktorý odišiel a vracia sa do Prešova. Teraz sa tam vraciam s touto českou inscenáciou, ktorá mala v Česku veľký ohlas a aj moje účinkovanie tam bolo kritikou, aj divákmi mimoriadne ocenené. Preto som rád, že s týmto predstavením prídem konečne do Prešova a dúfam, že sa nikto nebude hnevať za to, že tam budem hrať.
Fjodor Karamazov, ktorého stvárňujete, je zvyčajne opisovaný ako nie veľmi príjemný človek. Je považovaný za cynika, amorálneho a nepríjemného chlapa. Ako herec si musíte na takom negatívnom charaktere pochutiť.
– A kto to povedal, že Fjodor Karamazov je zlý človek? Viete, celý svoj život som proti predsudkom a proti povrchnému hodnoteniu ľudí bez toho, aby sme ich poznali. V dnešnej dobe je to, samozrejme, veľmi intenzívne. S týmto problémom však treba bojovať, aby neboli ľudia hodnotení len podľa vonkajších znakov. A Karamazov je toho typický dôkaz. Má tri deti, manželka ho bila a opustila ho, tie tri deti vychoval sám, začal bez haliera, zarobil a ušetril si peniaze, ktoré mu deti chcú zobrať ešte počas jeho života. Našiel si dievča, ktoré mu chce prebrať jeho najstarší syn. Dobre, sem– tam si vypije, ale ja sa pýtam, čo je na tom negatívne? Toto ma na tej úlohe najviac zaujíma – že ľudí hodnotíme na základe nejakých všeobecných mienok a konvencií, ktoré sme si vymysleli a udržujeme ich preto, lebo nám vyhovujú. Ja si myslím, že starý Karamazov je hodnotný človek, ktorý má svoje chyby. Chyby mám aj ja a som na ne pyšný, lebo moje chyby a naše chyby nás robia tým, čím sme.

Patrí teda táto úloha k vašim obľúbeným? Alebo svoje roly na obľúbené a neobľúbené nedelíte?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.