Ak sa pozriete spätne na koaličné leto, tak čomu sa najťažšie rozumie, je schopnosť trojky udržiavať trvalé napätie.
Od momentu, keď SNS nechala bez odpovede deložáciu Plavčana, je pritom zrejmé, že jediný obsah celého predstavenia sú mediálne interpretácie „krízy“.
Pričom komunikačná vojna je dávno rozhodnutá, keďže v totálnej nemilosti médií Danko nevie urobiť nič takého – stojku, kotrmelec, piruetu (a pod.) – čo by bolo prijaté aspoň neutrálne.
Logicky by sa teda mal snažiť o jedno – uzavrieť históriu už len preto, lebo veľmi tvrdé bolo varovanie z Polisu: 7,2 percenta.
Pre jednocifernú stranu sú dva body straty (predtým 9,4) veľmi veľa.
Namiesto toho vidíme (počujeme) prolongáciu akože napätia, keď z koaličnej rady, ktorú v piatok ukončili objímaním, ide echo, že SNS môže hlasovať na mimoriadnej schôdzi aj proti Richterovi.
Rozumiete; keby existovalo jedno percento pravdepodobnosti, že – nad rámec akéhosi gesta (povedzme hromadné zdržanie sa, alebo tri hlasy proti) – toho Richtera naozaj (s opozíciou) odstrelia, tak sa dá rozumieť.
Danko signalizuje, že má v ruke tromf a ide nadoraz, lebo chce niečo vyrokovať (napríklad suverenitu SNS nad nákupmi na obrane).
Fico sa ale smeje – a my s ním – lebo vie, že SNS si ani neprdne. Bolo by to proti všetkej logike, realite aj hviezdam.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
