Krásnou ukážkou, ako vnútropoliticko-stranícke ciele určujú Ficove kroky až do miery, že záujem jeho vlastných voličov sa stáva úplne marginálnym, bol minulý týždeň tzv. Slavkovský trojuholník.
Rakúsky, český a slovenský premiér (to je „Slavkov") hostili francúzskeho prezidenta, ktorý sa za clonou klišé o „budúcnosti Európy" či „sociálnej Európe" - akože o tom budú rozhovory - nechal pozvať s jedinou agendou: Zákaz tzv. sociálneho dumpingu.
Tým nazýva Emmanuel Macron stav, keď nižšie mzdy východoeurópskych pracovníkov, ktoré im vyplácajú ich východoeurópski zamestnávatelia, sú vraj neférovou súťažou, ktorá oberá Francúzov o domáce pracovné príležitosti.
Blud, ale nechajme vecnú podstatu bokom...
Macron je mimo už len preto, lebo celý „dumping" sa týka 0,7 percenta pracovných miest vo FR. (A to nie je ani hlavný argument.)
Podstatné je, že zatiaľ čo doteraz krajiny „východnej EÚ" jednomyseľne blokovali „protidumpingové" návrhy Francúzov, teraz Fico a Sobotka kľakli a predali kožu.
No, nie úplne, „kompromis" ešte budú údajne konzultovať na pôde Visegrádu.
Avšak už skutočnosť, že súhlasili so skrátením doby povoleného vyslania pracovníkov zo 4 rokov na zatiaľ neurčito (asi rok, prinajlepšom dva), je úplne zásadný ústupok.
A ukážka, ako politik pod diktátom marketingu a ideologickej fikcie predáva takpovediac za malé pivo vlastných voličov.
Presnejšie, za penu na pive.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
