Hovorí sa, že čo dedinu prejdeš, iný kroj, inú pieseň či tanec nájdeš.
Naši predkovia nám tu skutočne zanechali nádherné dedičstvo – piesne, tance a zvyky, ktoré sprevádzali všetky ich životné udalosti.
A je skvelé, že sa stále nájde množstvo zanietených ľudí, pre ktorých je udržiavanie našich tradícií poslaním.
A že je stále veľa mladých ľudí, ktorí sa chcú piesne a tance učiť, a tak ich zachovať.
Vďaka tomu na východnom Slovensku funguje množstvo folklórnych súborov a mnohé z nich tu sú celé desaťročia. A preto východ stále žije folklórom.
Magura
Folklórny súbor z Kežmarku patrí k našim najstarším. Jeho história sa začala písať v máji 1954, keď sa skupina nadšencov rozhodla nacvičiť divadelnú hru z dedinského prostredia.
Vybrali sa teda do Ždiaru, aby čerpali z jej tradičného folklóru. Bohatosť krojov, rázovitosť folklóru a originalita spevu a tanca im vnukla myšlienku ukázať toto všetko verejnosti a zachovať túto klenotnicu pre budúce generácie.
(zdroj: archív súboru)
Čarnica „60“
Najstarší košický folklórny súbor tohto roku oslavuje výnimočné – 60. narodeniny.
Vznikol ako prirodzený nasledovník detského folklórneho súboru Vienok a od roku 1957 sa v ňom vystriedali tisíce tanečníkov, spevákov a muzikantov.
Milovníkom folklóru choreografiami zo Spiša, Abova, Gemera, Zemplína, Šariša či od goralov.
V repertoári súboru má už dlhodobo špecifické miesto rituálny tanec Ovčí zdych – ide o javiskovú interpretáciu tradičného pastierskeho tanca, ktorým bačovia vzdávali hold prírode a jej sile.
(zdroj: facebook)
Šarišan „50“
Tento rok je výnimočný aj pre folklórny súbor Šarišan z Prešova. Oslavuje totiž polstoročnicu.
Aj napriek tomuto úctyhodnému veku srší úžasnou energiou a vitalitou. To je, samozrejme, vďaka množstvu mladých ľudí, ktorí sa v ňom neustále striedajú.
Ročne absolvujú bezmála stovku vystúpení a doma i v zahraničí ukazujú bohatstvo tradícií z celého východného Slovenska.
(zdroj: archív súboru)
Vagonár „45“
Popradský súbor Vagonár patrí k tým o čosi mladším a tohto roku sa „dožil“ 45. narodenín.
Počas týchto rokov sa snažil a stále snaží Slovensku i zahraničiu ukazovať predovšetkým folklór z podtatranskej a spišskej oblasti.
Tradície však neudržiavajú len na pódiu, ale aj v bežnom živote.
A tak sú ich neodmysliteľnou súčasťou veľkonočné oblievačky v uliciach Popradu, stavanie májov či svadobné čepčenie.
(zdroj: archív súboru)
Čačina „45“
Písal sa 1. október 1972, keď sa v telocvični Základnej deväťročnej školy na Kožuchovej ulici v Spišskej Novej Vsi uskutočnila prvá pracovná skúška tanečnej zložky novozaloženého súboru Čačina. Prišlo na ňu 79 tanečníkov.
V priebehu rokov sa síce počet tanečníkov rôzne pohyboval a teraz je o trochu nižší, Čačina však každopádne patrí k výkladnej skrini spišského folklóru a ten prezentuje doma i v zahraničí.
(zdroj: archív súboru)
Makovica
K našim najstarším národnostným súborom patrí Makovica zo Svidníka.
Od svojho vzniku v máji 1956 až doteraz reprezentuje kultúrne tradície Rusínov a Ukrajincov, ale v repertoári má aj tance a piesne zo Šariša, Zemplína a Spiša.
(zdroj: archív súboru)
Železiar
Špičková interpretácia ľudových tancov a vynikajúca ľudová hudba v spojení so ženskou speváckou skupinou – toto všetko robí zo súboru Železiar unikát.
Od svojho vzniku v roku 1964 sa prepracoval na špičku a dnes právom patrí medzi najuznávanejšie súbory na Slovensku a poznajú ho nielen v Európe, ale aj na takých, pre našinca exotických miestach, ako je Tokio či Šanghaj.
(zdroj: archív súboru)Vranovčan
Na budúci rok sa budú vo Vranove nad Topľou isto pripravovať veľkolepé oslavy.
Tamojší folklórny súbor totiž oslávi päťdesiatku. Vranovčan patrí k výnimočným súborom aj preto, že sa okrem tradičných vystúpení pustil aj do oveľa náročnejšej úlohy a to sú divadelno-folklórne scénické predstavenia.
S veľkým úspechom pred časom pripravili predstavenie Čiernobiely svet o láske „gadžovky a Cigána“ a momentálne cestujú po Slovensku s úchvatným predstavením Zbohom, ktoré je mementom vojny.
(zdroj: archív súboru)Zemplín „60“
Myšlienka založiť v Michalovciach súbor, ktorý by reprezentoval Zemplín a jeho vyhranené a umelecky pôsobivé ľudové a tanečné umenie, vznikla už v roku 1946.
No k samotnému založeniu súboru došlo až v roku 1957.
V decembri tohto roku teda budú mať michalovskí folkloristi veľký dôvod na oslavu. Šesťdesiatročný Zemplín sa totiž vyprofiloval medzi špičku a odchoval množstvo úspešných ľudí, napríklad aj Jána Ďurovčíka či Milana „Juniora“ Zimnýkovala.
(zdroj: archív súboru)Jánošík
Folklórny súbor zo Svitu funguje už 61 rokov a keď vlani pripravil galaprogram k výročiu, účinkovali v ňom tri generácie spevákov, hudobníkov a tanečníkov – od tej zakladajúcej po súčasnú. Zakladateľmi súboru Jánošík boli mladý huslista František Pristač a bývalý tanečník SĽUK-u Ján Kratochvíl.
A prečo sa rozhodli pre názov Jánošík? Bolo to preto, lebo prvými nacvičenými choreografiami boli zbojnícke tance.
V deväťdesiatych rokoch síce prišiel útlm a súbor takmer zanikol, v roku 1996 však s novým programom akoby chytil druhý dych a ten mu drží dodnes.
(zdroj: archív súboru)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
