Je nepochybne prvou dámou slovenskej populárnej hudby. A nič na tom nezmenil ani fakt, že celé roky nekoncertovala a nevystupovala na verejnosti. Zástup fanúšikov MARIKY GOMBITOVEJ sa nezmenil. Je obrovský nielen na Slovensku, ale aj v Česku a práve oni sú pre ňu tým najväčším hnacím motorom. Kvôli nim sa snaží venovať rehabilitáciám a svojmu zdraviu, aby im pred vianočnými sviatkami mohla dať krásny dar – veľkolepý koncert. Minulý týždeň pobudla Marika v rodnom východoslovenskom regióne. Relaxovala v hoteli v Malej Ide, kde sme ju navštívili a strávili sme spolu niekoľko veľmi príjemných a milých chvíľ. Vznikol pritom rozhovor, v ktorom prezradila, ako sa momentálne cíti, na čo sa teší a nevynechali sme ani spomienky na časy, ktoré prežila na východnom Slovensku.
Je to približne rok, čo ste sa vrátili na pódiá, najskôr ako hosť Mira Žbirku, potom na svojom skvelom narodeninovom koncerte. Aký to bol rok? Neoľutovali ste svoje rozhodnutie opäť koncertovať?
- Mám báječné publikum, ktoré ma veľmi podporuje a stále mi dáva najavo svoju priazeň. Všetky minuloročné koncerty mali skvelú atmosféru, nesmierne ma to tešilo. Po fyzickej stránke to však pre mňa bolo pomerne náročné. Tento rok sa preto snažím intenzívne venovať rehabilitáciám, cvičeniu, skrátka svojmu zdraviu. Naberám sily, aby som v predvianočnom čase opäť mohla byť so svojimi fanúšikmi. A v týchto dňoch sme si s mojim tímom a priateľmi dopriali cestu do môjho rodného kraja a strávili sme čas v Slamenom dome v Malej Ide pri Košiciach.
Zdravie vám teda, napriek všetkým okolnostiam, slúži? Vaši fanúšikovia vám ho úprimne želajú.
- Ďakujem za opýtanie, darí sa mi v rámci možností dobre. Stále sa snažím, aby som mohla opäť trochu pracovať.
Ako ste spomínali, uplynulé dni ste strávili na východnom Slovensku, teda v kraji, z ktorého pochádzate, keďže ste z Turian nad Ondavou a študovali ste v Košiciach. Cítite sa na východe stále ako doma? Aké spomienky sa vám vyplavujú, keď sa ocitnete v rodných končinách?
- Na môj rodný východ sa nedá zabudnúť, na krásu jeho prírody a nezameniteľnú srdečnosť tunajších ľudí. Nemôžem tu byť, žiaľ, tak často, ako by som chcela, ale pri každej návšteve alebo pri stretnutí s rodinou či s krajanmi ten domov vždy opäť cítim, stále rovnaký, svojský a nenahraditeľný.
Zaspomínajte si, aké bolo detstvo v Turanoch nad Ondavou...
- Mala som krásne detstvo a milujúcich, starostlivých, rodičov. Ockovou najväčšou láskou bola hudba, už ako malú ma bral do kostola, kde hrával. Na moje prianie ma zapísal aj do ľudovej školy umenia. Zariadil mi izbičku, kde som hrávala na gitaru, spievala a skladala prvé pesničky. Bratia mali svoju kapelu Matador, a keď som mala dvanásť, pridala som sa k nim. Bol to nádherný čas…
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
