Korzár logo Korzár
Utorok, 21. august, 2018 | Meniny má Jana
Nájdete nás na webe

Športové hviezdy a legendy, ktoré pochádzajú z východného Slovenska

Majú obdivuhodné zbierky medailí, titulov a historických úspechov.

(Zdroj: archív)

Poznajú ich vo svete. Neraz veľkými písmenami prepísali históriu a zapísali svoje meno medzi najlepších.

Mnoho športovcov, ktorých vďaka obdivuhodným výkonom poznajú v zahraničí, pritom prišlo na svet na východnom Slovensku.

Článok pokračuje pod video reklamou

Marián Hossa

Jedného z našich najlepších hokejistov si síce privlastňujú Trenčania, avšak Marián je po oboch rodičov východniar ako lusk. Jeho otec František, bývalý hokejista a tréner, pochádza zo Smižian a s hokejom začínal v Poprade. A zaľúbil sa do podtatranskej krásy – Mariky Osvaldovej z Podolínca. Novomanželia Hossovci chvíľu v Podolínci aj bývali a to bolo práve v čase, keď čakali Mariána. Ten sa napokon aj 12. januára 1979 narodil v nemocnici v Starej Ľubovni. Potom sa rodina odsťahovala do Trenčína a mladší z bratov Marcel už prišiel na svet v tam. Väzby na východné Slovensko však majú Hossovci stále pevné.

Peter Hámor

Kde inde ako pod Tatrami sa mohol narodiť náš najúspešnejší horolezec? Peter Hámor prišiel na svet 18. septembra 1964 v Poprade a s rodinou žil v neďalekých Mengusovcich. Rodičia ho odmala vláčili po tatranských kopcoch a nie vždy sa mu to páčilo. Skôr inklinoval k hokeju a futbalu, no keď mal asi 17 rokov, zmenil názor. A jeho vášňou sa stalo horolezectvo. Dnes je najúspešnejší slovenský horolezec a zatiaľ jediný Slovák, ktorý okrem himalájskych a karakoramských osemtisícoviek vystúpil aj na najvyššie vrcholy všetkých kontinentov. Korunu Himalájí získal v máji tohto roku.

Peter Bondra

V rovnakom regióne ako Marián Hossa má korene aj ďalší mimoriadny hokejista – Peter Bondra. Jeho otec pochádzal z dediny Jakubany v okrese Stará Ľubovňa, no v roku 1947 sa musel s rodičmi a šiestimi sestrami vysťahovať na Ukrajinu. Na Ukrajine si našiel manželku Nadeždu, pôvodom Poľku a mali spolu troch synov – Vladimíra, Juraja a najmladšieho Petra, ktorý sa narodil 8. februára 1968. Z ukrajinského mesta Luck sa odsťahovali, keď mal Peter tri roky. Udomácnili sa v Poprade, kde otec pracoval ako šofér mliekarenského auta, mama v poľnohospodárskom družstve. A kde Peter objavil korčule.

Daniela Hantuchová

Očarujúca Daniela Hantuchová je jednoznačný dôkaz toho, že najkrajšie dievčatá sa rodia pod Tatrami. Aj ona totiž prišla na svet 23. apríla 1983 v Poprade. Keď mala tri roky, rodičia sa kvôli práci odsťahovali do Bratislavy, no do podtatranskej metropoly sa pravidelne vracala. A aj vďaka tomu je po tenise jej ďalší najobľúbenejší šport zjazdové lyžovanie. Jej otec totiž kedysi pretekársky lyžoval, a tak aj Daniela stála na lyžiach hneď, ako vedela chodiť. Stále si rada spomína na návštevy Tatier a Popradu a na chvíle strávené u babičky. „Nikde na svete sa necítim tak, ako tu, rodinné puto ma tu vždy bude viazať,“ povedala v jednom z rozhovorov.

Roman Volák

Ani najväčší fanúšikovia bojových športov už asi nedokážu spočítať, koľko úspechov a titulov má na konte Roman Volák. Košičan, ktorý nedávno oslávil štyridsiatku, patrí k najúspešnejším Slovákom v tomto športovom odvetví. Súťažne začínal s kontaktným kickboxom, potom s dlhé roky úspešne venoval modernému freestyle karate. V roku 2011 bol so svojimi 68 zlatými medailami z majstrovstiev sveta ašpirant na zápis do Guinnessovej knihy rekordov. Celkovo ich v tomto roku vlastnil 210. Ďalší unikát Romana Voláka odjakživa bola schopnosť vybojovať na jedných majstrovstvách až deväť medailí, kým iní súťažiaci si trúfajú maximálne na tri, štyri kategórie.

Martina Hingisová

Stačilo málo a mohli mať Košice v zbierke osobností jednu z najlepších svetových tenistiek. Slávna Martina Hingisová totiž prišla na svet 30. septembra 1980 práve v metropole východu. Jej otec je Karol Hingis, kedysi kmeňový hráč Tenisového klubu VSŽ Košice. A keďže klub patril medzi extraligové kluby, hrávali v ňom miešané družstvá mužov a žien, vďaka čomu istý čas v Košiciach pôsobila aj česká tenistka Melánia Molitorová. S Karolom Hingisom si padli do oka, nasledovali svadba a dieťa – Martinka, ktorá dostala meno po tenisovej legende Martine Navrátilovej. Prvé kroky po tenisovom kurte síce urobila v Košiciach, no krátko nato sa manželstvo Hingisovcov rozpadlo a Melánia sa s dcérou najskôr odsťahovala k rodičom na Moravu a potom až do Švajčiarska. Otec s dcérou odvtedy udržiavali len sporadický kontakt.

Igor Liba

Rodák z Prešova bol jeden z prvých československých hokejistov, ktorí legálne odišli do NHL. Bolo to v roku 1988 a to mal už 28 rokov. Jeden z našich najvšestrannejších útočníkov osemdesiatych rokov sa nestratil ani v americkej hokejovej lige a jeho kamarát bol sám legendárny Wayne Gretzky. Na svojom konte má však aj Igor Liba významné úspechy. V roku 1985 sa stal majstrom sveta, má dve strieborné a jednu bronzovú medailu z majstrovstiev sveta a nechýbajú mu ani olympijské vzácne kovy – v roku 1984 to bolo striebro a v roku 1992 bronz.

Jozef Gönci

So streľbou začínal, keď mal 11 rokov a bol žiak ZŠ Park mládeže. A napokon sa z Košičana stal úspešný slovenský strelec a olympionik. Jozef Gönci patrí do elitnej skupiny puškárov sveta, ktorí 60 výstrelmi na 10 metrov vzdialený terč s priemerom 0,6 dosiahol vrchol – magickú šesťstovku. Počas svojej kariéry nazbieral vyše 80 medailí z vrcholných podujatí a niekoľkokrát zvíťazil aj vo Svetovom pohári. Košičania boli na svojho rodáka hrdí aj na najslávnejších športových podujatiach – na olympijských hrách. V Atlante 1996 získal bronz – prvý cenný kov pre Slovensko v ére samostatnosti a o osem rokov si v Aténa vystrieľal bronz v kategórii vzduchová puška 60.

Mikuláš Athanasov

Volali ho „Muco“ a v päťdesiatych rokoch patril k našim najlepším slovenským zápasníkom v gréckorímskom štýle. Mikuláš Athanasov sa narodil 30. novembra 1930 v Košiciach, vyučil sa za strojného zámočníka a pracoval ako majster na železničnej stanici v Košiciach. Vždy ho to ťahalo k žinenkám a začal zápasiť za miestny klub Lokomotíva. Postupne sa prepracoval na špičku. V roku 1952 bol na OH v Helsinkách jediným Slovákom v reprezentačnom výbere a v hmotnostnej kategórii do 67 kg získal bronz. Z 19 súperov zdolal sedemnásť, odolali mu len dvaja, ktorí napokon skončili na prvom a druhom mieste. O štyri roky neskôr bola olympiáda v austrálskom Melbourne a v konečnej nominácii sa ocitol opäť iba Athanasov. Počas olympijskej prípravy musel dokonca s ostatnými reprezentantmi absolvovať nezmyselnú pracovnú brigádu v kameňolome. Nakoniec zápasníci k protinožcom vôbec necestovali, lebo vraj nebola záruka úspešnosti adekvátna vynaloženým nákladom... Mikuláš Athanasov sa na ten čas odhodlal k veľkému kroku a do Prahy poslal list, v ktorom sa vzdal štátnej reprezentácie. Zomrel na Vianoce 2005.

Marianna Krajčírová – Némethová

V čase, keď si celé Československo uctievalo gymnastku Věru Čáslavskú sa na gymnastickom náčiní popri nej objavovala aj ďalšia talentovaná mladá žena – Marianna Krajčírová-Némethová, ktorá je právom označovaná ako najväčšia osobnosť v histórii slovenskej športovej gymnastiky. Narodila sa 1. júna 1948 v Košiciach a v metropole východu žila do svojich deviatich rokov. „Otec tu študoval na vojenskej akadémii a zaľúbil sa do mojej mamy... Tu som sa narodila a prežila časť svojho detstva, ale tým, že otec bol vojak z povolania, bol často prekladaný. Tak sme pochodili celé Slovensko, celú Moravu, až sme zakotvili v Bratislave. Stále sa však cítim ako Košičanka, nikdy som sa necítila ako Bratislavčanka,“ povedala v jednom rozhovore pre Korzár.
Marianna Krajčírová-Némethová štartovala na troch olympijských hrách a z Tokia (1964) a Mexika (1968) si priniesla striebornú medailu zo súťaže družstiev. No hoci bola jedinou Slovenkou v reprezentačnom družstve, nikdy sa necítila utláčaná slávou Věry Čáslavskej, práve naopak, vždy boli kamarátky.

Matilda Mareková-Pálfyová

Bola prvou ženou slovenského športu, ktorá bola dekorovaná olympijskou medailou. Matilda Mareková-Pálfyová sa narodila 11. marca 1912 v Kostoľanoch nad Hornádom a jej športová kariéra sa začala vo vtedajšej telocvičnej jednote Sokol. Od roku 1935 už táto gymnastka patrila medzi najlepšie československé pretekárky. Na olympiáde 1936 v Berlíne prispela svojmu družstvu k získaniu striebornej medaily, no pravda je taká, že naše pretekárky mali aj na zlato. To však v silnejúcom hitlerovskom Nemecku museli získať domáce súťažiace. O dva roky neskôr v Prahe však už Matilda získala titul majsterky sveta. No v roku 1939 s gymnastikou skončila, pretože odmietla cvičiť v telovýchovnej organizácii Hlinkovej gardy. Radšej sa venovala jazdectvu a to sa jej aj stalo osudným, keď 23. septembra 1944 pri jazde spadla z koňa a zomrela. Jej manžel, JUDr. Marek po jej smrti odišiel na front a podľa všetkého tam zahynul.

Ladislav Troják

Neďaleko košickej tehelne vyrástol hokejový talent, akému v tom čase nebolo široko-ďaleko páru. Ladislav Troják sa narodil 15. júna 1914 a o pár rokov neskôr sa stal prvým Slovákom, ktorého vybrali do československej hokejovej reprezentácie. Zároveň sa stal prvým slovenským hokejistom s titulom majstra sveta – získal ho v roku 1947. Z chlapca, ktorý sa učil korčuľovať na košickom jazere sa stal najrýchlejší hráč na svete, zároveň mal aj ocenenie pre najslušnejšieho hráča. Zúčastnil sa na šiestich majstrovstvách sveta a na olympiáde v St. Moritzi v roku 1948 bol vlajkonosičom našej výpravy. Zahynul pri leteckom nešťastí nad kanálom La Manche v novembri 1948.

Vojtech Zulawszky

V čase, keď sa Vojtech Zulawszky zapísal do športovej histórie, ešte súťažil za farby Rakúska-Uhorska. Narodil sa však 23. októbra 1869 v Trebišove.

Od roku 1897 pôsobil ako učiteľ telocviku a šermovania na reálnej škole v Köszegu, čo bol maďarský názov obce Kysak neďaleko Košíc. Keďže sa však chcel šermu venovať profesionálne, odsťahoval sa do Budapešti, kde absolvoval šermiarsku školu talianskeho majstra Santelliho a postupne sa prepracoval až na olympijské hry. V Londýne v roku 1908 bojoval s kordom, na olympijských hrách 1912 v Štokholme so šabľou a fleuretom, žiaľ, žiadnu medailu si neodniesol. Jeho kariéru ukončila prvá svetová vojna. Ako iní muži, aj on musel narukovať. Ako major rakúsko-uhorskej armády padol v októbri 1914 v Sarajeve.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prečo kupovať first moment na exotické destinácie už teraz?
  2. Pivovarníci rozdeľujú peniaze
  3. Najkrajšie americké národné parky
  4. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  5. Keď Slováci krotia morský vietor
  6. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  7. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov
  8. Robila som domáci džem z ovocia z Kauflandu. Ako to dopadlo?
  9. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000 €
  10. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií
  1. Prečo kupovať first moment na exotické destinácie už teraz?
  2. Pivovarníci rozdeľujú peniaze
  3. Najkrajšie americké národné parky
  4. Podceňovať skúšobné jazdy sa pri výbere vozidla neoplatí
  5. Slováci nakupujú viac slovenskej zeleniny a ovocia ako vlani
  6. Plánovaním financií vás ani prísnejšie podmienky nezaskočia
  7. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  8. HB Reavis rozširuje svoje portfólio v Londýne už o piaty projekt
  9. Keď Slováci krotia morský vietor
  10. Ochrana pred tropickou horúčavou
  1. Najkrajšie americké národné parky 15 188
  2. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov 10 909
  3. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií 6 808
  4. Prečo kupovať first moment na exotické destinácie už teraz? 4 110
  5. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 € 3 562
  6. Vizuálny smog je problém 2 804
  7. Najvýhodnejšia dovolenka v Tatrách a Liptove 2 716
  8. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate 2 697
  9. Keď Slováci krotia morský vietor 2 572
  10. Volkswagen Arteon spája limuzínu s rodinou 1 183

Téma: My sme tu doma


Neprehliadnite tiež

OKUPÁCIA 1968

Čo si o Auguste '68 zapísali eštebáci: Zamestnanci nemali náladu robiť, žiadali zbrane

Situáciu na východnom Slovensku monitorovali.

OKUPÁCIA 1968

August ´68: Chuligáni prišli darovať krv a peniaze odmietli

Aj takto vyzerala ľudskosť v pohnutých časoch.

Odsúdili ho na Slovensku, za mreže chce ísť sedieť v Anglicku

Košičanovi, ktorý dostal päť rokov za dane, sa cnie za rodinou.

OKUPÁCIA 1968

Okupácia v auguste 1968 tragicky zasiahla aj Spiš

Spišiaci sa zobudili do rána naplneného hukotom tankov.

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Pellegrini si pripomenie okupáciu podľa vzoru Fica

Kiska vystúpi s prejavom k okupácii v RTVS o 19:50 hod.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

K slobode a demokracii sa s komunistami nikdy nedostanete

Dohody z Jalty sú, našťastie, prekonané.

Komentár šéfredaktorky

Tanky obnažili podstatu režimu

Komunistickým lídrom nešlo o ideológiu. Išlo len o moc.

Už ste čítali?

Domov Najnovšie Najčítanejšie Desktop