Oficiálne sa tohtoročné leto začalo 21. júna, avšak naši predkovia už odpradávna za začiatok letného obdobia považujú 24. jún – sviatok svätého Jána.
Verili tomu, že svätojánska noc je magická.
Slávenie letného slnovratu bolo oslavou Slnka, spájalo sa s množstvom tradícií a rituálov a trvalo približne dva týždne.
Po prijatí kresťanstva tieto oslavy vrcholili v deň, keď meniny oslavujú Jánovia.
Sviatok starých Slovanov
Ján Krstiteľ bol biblickou postavou, posledným prorokom, ktorý ľudí krstil v rieke Jordán a dokonca sám pokrstil Ježiša Krista.
„Sviatok letného slnovratu poznajú všetci Slovania. U Rusov sa nazýval Kupalo, v Poľsku Sobotky, južní Slovania mu hovorili Kres. Už názov Kupalo, ktorý používali východní Slovania, naznačoval, že išlo o prvé kúpanie pod holým nebom, a preto sa u Rusov zvyčajne ráno išli okúpať všetci muži, ženy aj dobytok,“ povedala etnologička Katarína Nádaská.
Dôležitý oheň
V predkresťanských časoch samotný letný slnovrat zosobňoval Slnko ako božstvo.
Po prijatí kresťanstva sa z pohanských osláv letného slnovratu zachovalo len pálenie a preskakovanie jánskych ohňov.
V ľudových zvykoch však pretrvalo pomerne dlho.
„Na Slovensku sa svätojánske ohne pálili ešte v 60. – 70. rokoch minulého storočia. Tradícia sa postupne vytrácala, ale dnes sme zasa v mnohých regiónoch svedkami ich oživovania, aj keď neprebiehajú spontánne, ale v rámci rôznych folklórnych podujatí,“ uviedla etnologička.
Očista po promiskuite
Ohňu sa v minulosti prisudzovala veľmi silná očistná funkcia.
Známe preskakovanie ohníkov teda v minulosti nebolo len o tom, kto je šikovnejší – ten vyskočí vyššie.
Preskočenie ohňa malo v predkresťanskom období mladým ľuďom zabezpečiť očistu, najmä po tom, čo sa počas jánskej noci viac ako inokedy zbližovali dievčatá a chlapci.
„Na deti splodené práve počas tejto noci sa aj u starých Slovanov nepozeralo ako na nemanželské deti,“ konkretizovala K. Nádaská.
Zázračné venčeky
A ako to teda u našich predkov v magickú svätojánsku noc vyzeralo?
Bola to veľká udalosť pre celú dedinu. Hrali sa hry, ľudia tancovali a spievali. So zakladaním ohňov sa začínalo podvečer a ich pálenie trvalo až do rána.
„Dievčatá si zvyčajne ozdobili hlavy venčekmi z kvetov, pri sebe mali ako ochrannú rastlinu palinu a spolu s mládencami ohne preskakovali,“ popísala zvyky K. Nádaská.
Vence boli uvité z deviatich druhov kvetín, pri ktorých trhaní dievčatá nemohli prehovoriť ani slovo a nesmeli sa ani obzrieť.
Hovorilo sa, že ak sa dievča pozrie cez takýto veniec do ohňa, zjaví sa mu tvár nastávajúceho.
V noci sa takýto veniec potom hádzal na jabloň.
„Verilo sa, že koľkokrát jej padne, toľko rokov zostane slobodná. Ak sa jej podarilo vyhodiť ho na strom na prvýkrát, mala sa ešte do konca roka vydať,“ opisuje staré časy etnologička.
Pozeranie sa do ohňa cez vence malo mať aj zdravotné, dalo by sa povedať preventívne účinky.
Ak sa dievča pozrelo cez venček do ohňa, počas celého roka ju vraj nemala bolieť hlava. Vence ráno dievčatá púšťali dolu vodou.
Čas pre bylinkárky
Počas svätojánskej noci sa zbierali liečivé byliny, ktorým sa pripisovala špecifická magicko-liečivá moc.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
