MICHALOVCE. Pri spoznávaní mesta Michalovce vás ovanie dych minulosti z každej historickej budovy a pamiatky v centre, ako aj pri zvyškoch kamennej rotundy v blízkosti kaštieľa – kedysi sídla rodiny Sztárayovcov.
Svoju niekdajšiu slávu pripomína budova Zlatého býka a dlhoročná dominanta centra mesta – radnica s vežovými hodinami.
Sakrálne stavby – staršie i tie s nie príliš dlhou históriou – ako aj kaplnka na Hrádku dotvárajú vzhľad jedinečného mesta na brehu rieky Laborec.
Mesto žije počas roka rôznymi kultúrnymi a spoločenskými podujatiami, pulz života mesta sa zrýchľuje počas tradičných Zemplínskych slávností či jarmokov so sprievodnými akciami.
Počas fascinujúcich prehliadok v podaní folklórnych súborov a iných tanečných a hudobných zoskupení vzrastá v ľuďoch žijúcich v meste hrdosť na bohaté tradície a výnimočne udržiavanú kultúru.
Osviežením bývajú najrôznejšie kultúrne, spoločenské a športové podujatia, ktoré dotvárajú neopakovateľnú atmosféru srdca Zemplína.
Hvezdáreň (Moussonov dom)

Teodor Jozef Mousson - maliar zemplínskeho ľudu a slnka - pôsobil v Michalovciach v rokoch 1911 – 1944.
V roku 1931 sa so svojou rodinou usadil vo vilke na Hrádku (umelcovi ju prenajal Alexander Sztáray).
Časom si dal maliar k domu pristavať i ateliér. V neskoršom období bol objekt prispôsobený pre potreby hvezdárne, ktorá sa v ňom nachádza dodnes.
Nový šat získala Hvezdáreň po komplexnej rekonštrukcii v roku 2016. Jej pracovníci pripravujú pre návštevníkov zaujímavé podujatia počas celého roka.
Azda najobľúbenejším je Cesta Slnečnou sústavou, ktorá sa už tradične koná v septembri.
Vyhľadávané sú taktiež pozorovania nočnej oblohy a tzv. „živé planetáriá“, ktorých súčasťou je zaujímavé rozprávanie tematických príbehov.
Kaplnka svätého Antona Paduánskeho

Neďaleko Hvezdárne nájdete neogotickú Kaplnku sv. Antona Paduánskeho.
Vyníma sa na vrchole Hrádku a je rodinnou hrobkou grófov z Michaloviec – Sztárayovcov.
Je považovaná za voľnú kópiu gotickej Kaplnky sv. Michala v Košiciach.
Dokončená a posvätená bola v roku 1898.
Vo veži je umiestnený zvon z roku 1894, v tympanóne nad vchodom zas vidieť sztárayovský erb s vročením 1893 (vtedy sa začala výstavba kaplnky).
Cintorín Červenej armády a židovský cintorín

Na Hrádku nájdete i vojenský cintorín.
Je tu pochovaných vyše 17-tisíc príslušníkov Červenej armády, ktorí padli pri oslobodzovaní najvýchodnejšej časti Slovenska.
Otvorený bol v jarných mesiacoch 1946. Jeho dominantu tvorí vysoký kamenný pylón s päťcípou hviezdou na vrchole s nápismi v ruskom a slovenskom jazyku.
Ďalší cintorín sa nachádza na východnom úpätí Hrádku.
Je to rozsiahly židovský cintorín, ktorý predstavuje jednu z mála zachovaných židovských pamiatok, spätých zo židovskou komunitou.
Židia významne ovplyvňovali hospodársky život v Michalovciach až do 2.svetovej vojny.
Spomenúť možno aj starší židovský cintorín na Bielej hore či synagógu „klaus“ blízko Kostolného námestia.
Zemplínske múzeum a rotunda

Zemplínske múzeum sa nachádza v barokovo-klasicistickom kaštieli s prízemnými bočnými krídlami, je to bývalé šľachtické sídlo a od roku 1957 slúži pre potreby múzea.
V jeho priestoroch sú umiestnené viaceré expozície živej a neživej prírody a tiež celkový kultúrnohistorický a hospodársky vývoj zemplínskeho regiónu.
Areál dopĺňa koniareň z 19. storočia, v blízkom parku je situovaný neskororenesančný objekt tzv. starého kaštieľa.
Aj keď v súčasnosti prebieha v Zemplínskom múzeu rekonštrukcia, pracovníci múzea aktívne pracujú s ďalšími inštitúciami na kultúrnom dianí v našom meste, ale aj v Košickom kraji.
Podrobnejšie informácie o aktivitách múzea si môžete pozrieť na webstránke www.zemplinskemuzeum.sk
V areáli múzea nájdete aj najstaršiu sakrálnu stavba na území Michaloviec - rotundu - pozostatky kamennej rotundy s kruhovou loďou a podkovitou apsidou.
Bola objavená a skúmaná v sedemdesiatych rokoch 20. storočia.
Galéria pod nebom

V centre Michaloviec, pred mestským úradom, v parčíku pri fontáne, bola v roku 2013 zriadená „Galéria pod holým nebom“, kde sú vystavované obrazy či veľkoformátové fotografie, tematicky späté s históriou i súčasnosťou mesta.
V súčasnosti si môžete pozrieť fotografie, ktoré vznikli v rámci projektu cezhraničnej spolupráce s mestom Užhorod.
Zemplínske slávnosti

Zemplínske slávnosti – medzinárodný folklórny festival spevu a tanca – majú tiež bohatú históriu.
Od roku 1960 sa každoročne, počas tretej augustovej nedele, konajú na tribúne v centre mesta.
Súčasťou slávností sú rôzne sprievodné podujatia ako napríklad tradičný Zemplínsky jarmok s Uličkou remesiel, tancovanie karičky s cieľom vytvoriť rekord v čo najväčšom počte ľudí tancujúcich v typickom ľudovom tanci východného Slovenska a gastronomické súťaže.
Motozraz

K druhému mesiacu letných prázdnin neodmysliteľne patrí aj Medzinárodný motozraz Sveta motocyklov organizovaný na Zemplínskej šírave od roku 2002.
Motozraz je jedným z najväčších podujatí svojho druhu v strednej Európe, pričom časť programu sa odohráva priamo v Michalovciach.
Spanilá jazda motorkárov centrom mesta je naozaj nezabudnuteľným zážitkom.
Michalovský organ

Pod uvedeným názvom sa skrýva cyklus organových koncertov v rímskokatolíckom farskom kostole so zastúpením domácich aj zahraničných interpretov, ktorý od roku 2007 zastrešuje Mestské kultúrne stredisko v Michalovciach.
Tento rok sa môžeme tešiť už na 11. ročník tohto zaujímavého festivalu.
Špacirki po varošu

Netradičný spôsob poznávania histórie Michaloviec ponúkajú stále populárnejšie „Špacirki po varošu“.
Je to tematicky zamerané putovanie po známych aj menej známych pamiatkach mesta so sprievodným slovom historika.
Michalovce Michalom a Michaelám

Hudobno-zábavný program, venovaný Michalom a Michaelám, ktorý spestrujú rôzne netradičné aktivity.
Súčasťou podujatia je i pokus o prekonanie rekordu v počte zhromaždených nositeľov mena Michal a Michaela, ako aj obmeny týchto mien v jazykoch iných národov, na jednom mieste.
Tento rok sa opäť pokúsime o zápis do Slovenskej knihy rekordov, a to už 28. septembra.
Zemplín Veterán Rallye

Súčasťou prehliadky historických vozidiel - automobilov a motocyklov, ktorej prvý ročník sa uskutočnil v roku 2005, sú i viaceré sprievodné akcie – prejazd pešou zónou mesta, jazda po okolí a súťaže pre divákov.
Milovníci historických vozidiel si prídu n svoje na prelome júna a júla.
Budovy
Groszov palác
Bol vybudovaný okolo roku 1905 v štýle miestnej secesie maďarskej proveniencie, je typický svojou nárožnou štvorcovou vežou, ktorá je ukončená kladivami. Tie sú symbolmi hútnictva.
V krídle do ulice sa pôvodne nachádzal hotel. Zvyšok slúžil na bývanie. Boli tu banky, hodinárstvo, zlatníctvo, reštaurácia či kancelárie.
Starý súd
V druhej polovici 18. storočia v tejto budove sídlil Soľný úrad a sklady, o storočie neskôr tu bol umiestnený slúžnovský úrad.
V povedomí ľudí však objekt zostal ako sídlo súdnej moci s vlastnou väznicou.
Väzenské cely sa nachádzali dokonca aj pod budovou.
Budova Zlatého býka
Poschodový hotel Zlatý býk dal v rokoch 1905 až 1906 postaviť Gabriel Strömpl.
V tomto období to bol jeden z najbohatších Michalovčanov.
V jeho rozsiahlych priestoroch sa nachádzala krčma, kaviareň s cukrárňou, reštaurácia i veľká sála.
Bola tu aj ubytovacia časť, ale aj terasa, garáže autoopravovňa i čerpacia stanica.

Radnica
Novú budovu pre michalovskú samosprávu postavili v rokoch 1927 až 1928 podľa projektu Ľudovíta Oelschlägera na mieste vývalého súkromného domu.
Na pôvodne sledovacej veži, slúžiacej miestnym hasičom, boli umiestnené v neskoršom období hodiny.
Pred radnicou sa v minulosti nachádzal aj miestny parčík.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.