Vyhlásenie Bugárovej strany, že vo štvrtok zahlasujú buď za Ťapákovú, alebo Ruttkaya, nie je nič vyložene neštandardné či nedemokratické. Avšak ani v súlade s tým, čo si môžeme nazvať étos tajnej voľby.
Tá bola kedysi v demokratickom praveku vymyslená práve preto, aby verejnosť neovplyvňovala vzťahy medzi voliteľmi a volenými v budúcnosti.
Konkrétne, v našom prípade, ak jeden z dvoch menovaných bude riaditeľom RTVS - pretože, samozrejme, o telerozhlase je reč - zvolený, už aj majú akýsi podvedomý (psychologický) tlak, že ktorej strane môžu byť vďační a ktorej (zrejme) nie.
Samozrejme, že vždy a každý bude tvrdiť, že nič takého ho neovplyvňuje, ale dôvod, že prečo sa volí tajne - ak sa už volí tajne - je práve v tom.
Keď volitelia chcú zdieľať s celým svetom, že komu dajú hlas, tak je lepšia verejná voľba. Už len preto, lebo v tajnej sa, samozrejme, dá klamať telom.
Až do tej miery, že sa zakrývajú volebné koalície, ktoré by inak nezniesli svetlo sveta.
Napríklad - čo poviete? - Smer-SNS-Kotleba. Aj keď sa (akože) bijú na mačety, mentálne sú z jedného sveta - (pred)minulé storočie.
A ak si pod rúškom tajnej voľby spoločne zvolia Reznika, môžu dokola a navždy vyspevovať, že to nebola „ich" koalícia, ale aj trebárs kus opozície.
To je len príklad.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
