Tento text vznikol v spolupráci s organizáciou Košice Región Turizmus
KOŠICE/HÁJ. Na Slovensku máme podľa skúseného speleológa a sprievodcu Gabriela Lešinského asi 7 100 nájdených a objavených prírodných podzemných priestorov. Z toho len v Slovenskom krase ich pracovníci Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva narátali približne 1 300.
Pokiaľ ide o množstvo, ale aj bohatosť výzdoby, tak jaskyne Slovenského a susedného Aggtelekského krasu v Maďarsku patria medzi svetový unikát. Svedčí o tom ich zaradenie do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO v roku 1995.
Ako vysvetlil G. Lešinský, ktorý sa v Národnom parku Slovenský kras venuje objavovaniu a skúmaniu jaskýň 28 rokov, takéto množstvo jaskýň sa v miernom klimatickom pásme vyskytuje na takej malej ploche len málokde.
Podľa odborníka sa vek väčšiny jaskýň v tomto regióne odhaduje na kvartér, čo je približne do dvoch miliónov rokov, no nachádzajú sa tu aj staršie jaskynné dutiny, ktoré môžu „pamätať“ dinosaurov.
Vek najstarších známych jaskynných výplní v Slovenskom krase je totiž vrchnokriedový, to znamená okolo 60 miliónov rokov.
Už skoro storočie pod zemou
Cieľavedomé objavovanie jaskýň na území krasu prebieha od roku 1923.
„Za 94 rokov sa na tomto mieste vystriedalo niekoľko jaskyniarskych generácií. Šlo asi o 150 ľudí zo štyroch krajín. Okrem Slovákov a Čechov tu prichádzali Maďari a Poliaci. Spomenutý počet jaskýň v krase je výsledkom hlavne práce tejto množiny ľudí, pričom treba pripomenúť, že v minulosti sa používali iba ručné nástroje, a tak šlo o skutočne namáhavú a často nebezpečnú robotu.“
Za čias Mateja Bela bolo v celom krase z literatúry známych len veľmi málo prírodných podzemných priestorov. Išlo napríklad o Jasovskú jaskyňu alebo Silickú ľadnicu.
Podzemné kráľovstvá Slovenského krasu ochraňuje UNESCO Čítajte Unikátny jaskynný komplex
„Medzi najznámejšie neskôr objavené jaskyne patrí určite Domica. Tá bola človeku neprístupná tisícky rokov až do doby, keď ju našiel v roku 1926 Ján Majko. Ide o veľkú osobnosť slovenského jaskyniarstva. Spolu s jaskyňou Baradla vytvára Domica unikátny jaskynný komplex, ktorý sa rozkladá na území dvoch štátov – Slovenska a Maďarska. Vstup doň je pritom z oboch štátov,“ vysvetlil speleológ a dodal, že, čo sa týka dĺžky jaskyne na území Slovenského krasu, bola Domica už prekonaná.
„V roku 1968 bola vyvŕtaná štôlňa v krasovej stráni Jasovskej planiny. Narazilo sa pritom na jaskyňu Skalistý potok, ktorá je najdlhšia a má najväčší výškový rozdiel. No jej sprístupnenia verejnosti sa asi tak skoro nedočkáme,“ povedal Lešinský.
Podľa jeho slov speleopotápači mapovali šesť a pol kilometra podzemných priestorov tejto jaskyne desiatky rokov. „
Niektoré jej časti sú úplne pod vodou, ktorá má okolo 9 stupňov. Miestami je tam nulová viditeľnosť. Sú tam naozaj extrémne podmienky. Myslím, že kozmonauti na Mesiaci sa cítili asi komfortnejšie ako ľudia v tej jaskyni.“
Stále poznajú len fragmenty systému
Aj súčasná generácia má stále v Slovenskom krase dostatok práce.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
