Tento text vznikol v spolupráci s organizáciou Košice Región Turizmus
ZÁDIEL. Zádielska tiesňava je odpradávna opradená množstvom legiend.
Jaskyniar Gabriel Lešinský bol však svedkom jedného skutočného príbehu, alebo skôr jeho šťastného konca.
„Celý príbeh sa začína ešte v štyridsiatych rokoch 20. storočia. Vtedy sa tohto miesta dotkli boje v rámci druhej svetovej vojny,“ začal s rozprávaním skúsený sprievodca.
Z niekoľko kilometrov vzdialenej obce Bôrka v čase, keď už neďaleko zúrili boje, zašiel otec so svojím malým synom Miklósom Bélyim do Zádielskej tiesňavy, aby tu našiel pre svojho potomka úkryt pred blížiacimi sa vojakmi a streľbou.
„Keď šli tiesňavou v jej severnej časti a hľadali miesto, kde by chlapec prečkal nebezpečenstvo vojny, zrazu jeho otcovi sfúkol vietor klobúk z hlavy. Miklós sa za ním na rozbehol do strmého svahu. Chytil ho a otcovi zakričal: 'Tu je klobúk a tu je aj jaskyňa!' Ukazoval pritom na čerstvo objavený podzemný priestor.“
Takýmto spôsobom mu pomohla šťastena pri hľadaní vhodného úkrytu.
Svetové poklady skrýva Slovenský kras hlavne pod zemou Čítajte Osamote bol dva mesiace
„Jaskyňa sa nachádzala asi osem metrov nad bázou skalnej steny, čo je vysoko ako druhé-tretie poschodie paneláka. Chlapec sa vyštveral hore po smrekovom osekanci a strávil tam sám celé dva mesiace. Spal na vlastnoručne vybudovanom kamennom lôžku, ktoré je tam dodnes. So sebou mal iba pušku, ktorú mu tam nechal otec.“
Ak to podmienky dovoľovali, tak jesť mu nosili ľudia z neďalekej obce Zádielské Dvorníky raz za týždeň. Okrem toho jedol iba korienky rastlín.
Piť sa chlapec odvážil, až keď padla úplná tma, pretože vtedy musel von z jaskyne a zostúpiť hlboko na dno tiesňavy k potoku Blatnica.
Podzemné kráľovstvá Slovenského krasu ochraňuje UNESCO Čítajte Túžba vrátiť sa
„Chlapec mal šťastie a vojnu prežil. Po nej odišiel do Maďarska, kde azda žije doteraz. No v roku 2004 sa po 60 rokoch sa chcel na toto miesto vrátiť.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
