Tento text vznikol v spolupráci s organizáciou Košice Región Turizmus

Neraz ani netušíme, aké veľké bohatstvo máme na dosah. Na jaskyne Slovenského krasu však môžeme byť právom hrdí.

Spolu s jaskyňami maďarského Aggtelekského krasu sú od roku 1995 zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO ako výnimočné prírodné dedičstvo.

Čím sú teda jaskyne v Slovenskom krase výnimočné?

V prvom rade je to nevšedná hustota. Na krasových planinách a pod nimi bolo doteraz objavených viac ako tisíc jaskýň a priepastí s rôznymi formami sintrovej i ľadovej výplne.

Takáto hustota jaskýň sa v miernom klimatickom pásme vyskytuje naozaj len výnimočne. Tieto jaskyne sa môžu popýšiť aj tým, že sa v nich vyskytujú vzácne jaskynné živočíchy a boli v nich objavené archeologické nálezy.

Vo výplni jaskýň sa uchovala séria nálezov pravekých kultúr za obdobie približne posledných 35 000 rokov. Jaskyne slúžili človeku ako obydlie, svätyňa i hrob.

Prečítajte si tiež:Prečítajte si tiež: Slovenský kras je perlou medzi prírodnými krásami Slovenska

Krásnohorská jaskyňa

Pokiaľ návštevu ostatných piatich jaskýň Svetového dedičstva UNESCO v Slovenskom krase zvládnu deti i dôchodcovia, Krásnohorská jaskyňa je skôr pre dobrodruhov.

Návštevníci sa pohybujú počas veľkej časti exkurzie po úzkych lávkach nad podzemným potokom. Teplota vody v ňom aj teplota vzduchu je okolo 9 stupňov Celzia a preto neplánovaný kúpeľ v ňom by bol nepríjemný i počas leta, kedy je jaskyňa otvorená verejnosti.

V sprístupnenej časti jaskyne prejdú jej návštevníci taktiež oceľovými rebríkmi, pripomínajúcimi skôr Slovenský raj, čaká ich úsek na visutom moste nad spomenutým podzemným tokom. Spomenúť treba i miestami zúžené priestory, ktoré sa vám môžu zdať priúzke, aby ste nimi mohli prejsť.

Našťastie súčasťou povinnej výbavy je kompletný jaskyniarsky výstroj, ktorý si návštevníci zapožičajú a následne oblečú pri vstupe.

Celková dĺžka jaskyne je 1355 metrov, sprístupnený je 455-metrový úsek. Avšak aj ten môže dať človeku zabrať.

Za námahu určite stojí uvidieť Sieň obrov a Kvapeľ rožňavských jaskyniarov vysoký 34 metrov, ktorý bol donedávna považovaný za najväčší na svete a v miernom podnebnom pásme ide určite o raritu.

Jeho hmotnosť sa odhaduje na 2000 ton, pričom ročne „priberie“ 200 kíl. Pre porovnanie priemerný stalaktit v Slovenskom krase narastie o jeden gram za desiatky až stovky rokov.

(zdroj: tasr)

Gombasecká jaskyňa

Špecifikom Gombaseckej jaskyne je výzdoba, ktorá vytvára dlhé ihlice visiace zo stropu. Ide o mimoriadne tenké sintrové brčká.

Raritou v európskom priestore sú tri metre dlhé a iba 3 milimetre široké sklovité útvary snehovobielej farby.

Medzi najočarujúcejšie priestory jaskyne patrí Mramorová sieň so studňou hlbokou 8 metrov. Pozoruhodnou je i Sieň Hirošima, kde návštevníci uvidia stalagnát pripomínajúci atómový hríb.