Sokoliu dolinu mnohí znalí veci považujú za najkrajšiu tiesňavu v Slovenskom raji. Neoplýva dĺžkou - má asi len dva a pol kilometra, zato spád na nich dosahuje až 340 metrov.
Ako pri väčšine rajských tiesňav, aj v Sokolej doline sú najväčšou atrakciou vodopády - Skalný, Vyšný a najmä Závojový. Ten padá v troch stupňoch z výšky 70 metrov a je tak najvyšším vodopádom v Slovenskom raji.
Sokolia dolina je súčasťou rozsiahlej Národnej prírodnej rezervácie Kyseľ a spadá pod Národný park Slovenský raj.
Pohodlný úvod
Východiskami na túru zo severnej časti Slovenského raja na juh cez Sokoliu dolinu je parkovisko v rekreačnom stredisku Čingov pri Smižanoch (520 m n/m.). Po žltej značke po pár sto metroch prídeme k rieke Hornád a križovatke Čingov, centrum (490 m, 15 min).
Odtiaľ pokračujeme záverom prielomu Hornádu proti prúdu rieky po modrej značke. Minieme smerovník Lesnica, ústie (495, 30 min) a popod galériu Tomášovského výhľadu vysoko nad riekou pohodlne prídeme na križovatku Biely potok, ústie (520 m, 50 min).
Pokračujeme po zelenej značke dolinou Bieleho potoka. Chodník vedie popri potoku, často cez lávky a mostíky vo veľmi peknom prostredí. Napokon prichádza k ústiu tiesňavy Kyseľ (565 m, 1:50 h) s nedávno otvorenou via ferratou.
Pokračujeme po zelenej, dolina naberá na členitosti, pribúda technických pomôcok. Táto časť doliny sa nazýva Tomášovská Belá a chodník nás privedie až k smerovníku Sokolia dolina, ústie (580 m, 2:10 h).
Cez najvyšší vodopád Raja
Tu odbočíme doprava, po žltej značke (vedie jednosmerne, zásadne zdola nahor) začíname výstup Sokoliou dolinou. Terén začína byť náročnejší, vedie riečišťom potoka po skalách, prudšie stúpa.
Míňa prvý vodopád, Skalný, stúpa do svahu nad Vyšným vodopádom a napokon prichádza pod kaskádu monumentálneho Závojového vodopádu, ktorý padá do hĺbky vo viacerých etážach.
Výstup popri vodopáde zabezpečuje sústava vzdušných, strmých rebríkov a mostíkov. Pomaly sa šplháme čoraz vyššie, vychutnávajúc si poriadnu expozíciu. Na oddychovom priečnom mostíku sa dá vychutnať skutočný rozmer vodopádu.
V spätnom pohľade sa otvárajú pekné výhľady na skalné okraje krasových plošín, ale aj zaujímavé pohľady späť do hĺbky.
Po prekonaní najexponovanejšej časti príde ešte sústava menších vodopádov a značka pokračuje lesným chodníkom, stále stúpajúc, až na krasovú plošinu Glac ku smerovníku Sokolia dolina, vrchol (985 m, 4:15 h).
Rajskými chodníkmi až do Dediniek
Pokračujeme po zelenej značke, už podstatne pohodlnejšie, okrajom poľán, na rázcestie Pod Bykárkou (1 005 m, 4:40 h) a ďalej, lesom na križovatku Glac, horáreň (985 m, 5 h). Tu sa napojíme na známu Glackú cestu a po nej po červenej značke, míňajúc vstup Róthovej rokliny, prichádzame na rázcestie Pod Suchým vrchom (930 m, 5:45 h).
Stále po červenej, čaká nás ešte jedno stúpanie lesom, až napokon ústi chodník na okraj rozsiahlych lúk na planine Geravy. Vo veľmi peknej scenérii, pohodlne prichádzame k vrcholovej stanici nefunkčnej sedačkovej lanovky a chate Geravy (1 035 m, 6:40 h).
Čaká nás už len záverečné klesanie, ktoré je však po celej túre dosť nepríjemné, najmä, ak je mokro a šmýka sa. Po zelenej značke, popod lanovku, prudko strácame výšku.
Za najstrmším úsekom sa chodník stáča doprava, opúšťa lanovku a lesom klesá až do otvoreného terénu na okraj Dediniek.
Už pohodlne prichádzame do cieľa trasy, k smerovníku Dedinky (790 m, 7:30 h) na brehu priehrady Palcmanská Maša.
Nepodceňte výstroj
Táto celodenná túra je síce dosť náročná, má približne 30 kilometrov, ale prejsť ju je krásnym zážitkom najmä v čase, keď je v tiesňavách viac vody.
Určite budete potrebovať pevnú obuv, na druhej polovici trasy a najmä na zostup do Dedinek sa zídu aj paličky.
Tí, ktorí majú závraty a boja sa výšok, by mali výstup rebríkmi cez Závojový vodopád zvážiť.
Aj tu platí, že najlepšie je vyraziť skôr ráno, aby ste sa vyhli zápcham na rebríkoch a v lete aj častým popoludňajším búrkam.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
