Nostalgia, smútok, ale aj obrovská chuť tešiť ľudí a profesionalita sa niesli košickým koncertom Alexandrovcov.
Ruský armádny súbor vystúpil v utorok v Steel Aréne. Ako hostí si pozvali Kandráčovcov a Helenu Vondráčkovú.
Aj napriek tomu, že od pádu lietadla, v ktorom zomrela tretina súboru uplynulo ani nie pol roka, na výkone hudobníkov, tanečníkov a spevákov to nebolo vôbec poznať.
Pani Jolana je veľká fanúšička, ani jeden koncert v Košiciach si nenechala ujsť:
„Bola som presvedčená, že už ich viac neuvidím, že sa z toho nespamätajú, ale oni prišli. Som veľmi rada, a ak by som to mala porovnať, koncert bol rovnako výborný ako tie predošlé.“
Steel Arénu, tak ako predošlé roky, vypredali do posledného miesta.
Spomienky na kolegov
Samotní Alexandrovci sa počas večera vyjadrili, že práve podpora od ľudí bola pre nich po tragédii kľúčová.
Jednu z piesní dokonca venovali svojim zosnulým kolegom, na obrazovkách sa počas nej objavovali ich tváre a mená. Ľudia sa na začiatku piesne spontánne postavili.
Silných momentov bolo počas večera hneď niekoľko, jedným z nich bolo aj vystúpenie osemročného Viliama Šveca.
Rodák zo Slovenska, ktorý spolu s rodinou momentálne žije v Rusku zaspieval Kráľovnú bielych tenisiek od Elánu.
Hala šalela aj pri ostatných slovenských pesničkách v podaní armádneho súboru.
Informačné embargo
Pred koncertom patrilo pódium Kandráčovcom. Ondrej Kandráč sa nikdy netajil, že je jedným z najväčších fanúšikov Alexandrovcov.
„Naše stretnutie bolo radostné aj nostalgické. Množstvo ľudí, ktorých som si pamätal spred dvoch rokov, neprišlo. Nemusel som sa pýtať, pochopil som, že neprišli nie preto, že sú doma, ale preto, že už nie sú na svete. Celý večer bol týmto poznamenaný.“
Huslista priznal, že sa so sólistom Vadimom Anaňjevom rozprávali aj o nehode:
„Voči vonkajšiemu svetu majú embargo a ja to musím rešpektovať. Tragédia ich zasiahla, ale sú to profesionáli a na pódiu na sebe nedajú nič poznať.“
Chceli tú o líške a o rume
Aj keď sa večer niesol sčasti v ťaživej atmosfére, Ondrej hovorí aj o niekoľkých úsmevných momentoch.
„Prišiel za mnou jeden člen hudobníkov, že by chcel, aby sme mu zahrali pesničku Lisočka. Pamätal si ju ešte z minula. Lenže oni si myslia, že to je o malej líške, lebo po rusky to znie podobne a pritom je to o strome,“ vysvetľuje huslista.
Spoločne s ostatnými členmi skupiny si s Alexandrovcami zahrali a zaspievali Macejka.
„Kontrabasista odo mňa pýtal aj pesničku, kde sa spieva hej, stará, rumu nalej. Vysvetľoval mi, že jeho syn si ju spieva vďaka nášmu cédečku pred odchodom do škôlky,“ smeje sa Ondrej.
Nadšenie na oboch stranách
Ondrej zo zákulisia ešte prezradil, že Alexandrovci boli z košického publika nadšení:
„Myslím, že aj ľudia boli úprimne nadšení. Ja som bol určite. Ja piesne, ktoré spievajú poznám ešte zo školských čias a keďže som istý čas pracoval v národnostnom vysielaní Slovenského rozhlasu a trošku viem po rusky, sú mi blízke.“
Ondrej spoločne s ostatnými chlapcami zo skupiny nevylučujú, že ak k nám opäť Alexandrovci zavítajú a oslovia ich na spoluprácu, radi ju opäť prijmú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
