PO ROKOCH... Dobrá bitka niekedy pomôže

Po celé desaťročia u nás slobodné noviny neexistovali, učili sme sa ich písať metódou pokusov a omylov. Poctivo sme hľadali pravdu, ale väčšinou nám chýbali fakty.

Uverejňovali sme, čo sme vedeli, aj keď sme to nevedeli dokázať. Bola to mizerná žurnalistika, no bojovali sme ňou za dobrú vec. Bola to najlepšia novinárčina, akú sme vtedy mali.

Arpád Soltész, bývalý redaktor Korzára, dnes pôsobí v TV JOJ. (zdroj: archív)

Vo voľbách '98 sme rozhodovali o charaktere štátu. Dnešné Slovensko vám nemusí pripadať ako vrchol dokonalosti, no predstavte si verziu, v ktorej je Ivan Lexa prezidentom republiky, Miki Černák ministrom vnútra, Robo Holub majiteľom železiarní a Karči Kolárik primátorom Košíc. Vladimír Mečiar budoval mafiánsky štát. Doslova.

Príbeh Korzára bol príbehom protimečiarovského odboja.

Vznikol potom, čo Mečiarov minister dopravy a majiteľ VSŽ Alexander Rezeš surovo a bez lásky ekonomicky prenikol do opozičného denníka Korzo. Dostal stoly a počítače. Novinári odišli a založili Korzár.

S prvými číslami nám pomáhala živá legenda slovenskej žurnalistiky, vtedajší šéfredaktor Sme, Karol Ježík.

Opýtal som sa ho, či to môžem Rezešovcom novinársky zrátať. Už do Korzára som pred nimi ušiel z novín, ktoré ovládli skôr. Bral som to priveľmi osobne, no dostal som Ježíkovo požehnanie.

Prečítajte si tiež:

Prečítajte si tiež: Tretí Retro Korzár. Dvadsať rokov života na východe v máji Čítajte

Keď som dostal profesionálnu bitku, všetci boli presvedčení, že útočník mi doručil pozdrav od nich. Všetci okrem mňa. Takí hlúpi ani oni neboli.

Samozrejme, nešlo ani o štandardnú krčmovú bitku, ako ma presviedčali policajti, ktorí prípad nikdy neuzavreli. Alebo ak, zabudli ma o tom informovať.

Noc pred bitkou som strávil pred vytunelovaným prešovským mäsokombinátom, v redakčnom aute, s fotografom.

Dostal som tip, že zo skrachovanej firmy založenej v dvoch bankách potajme vyvážajú stroje.

Neudialo sa nič. Nebol to tunel. Excentrum Prešov bola firma, cez ktorú SIS vyplácala mafiánov za vraždy a inú špinavú robotu.

Nikdy by som sa o tom nedozvedel, keby ma nezbili.

Mečiarov systém sa zhnusil už aj takým, ktorí ho tvorili. Chceli hovoriť, ale nevedeli, komu môžu veriť. Mne zrazu mohli.

Jedným z prvých bonzákov, ktorí sa na mňa zosypali, bol siskár, ktorý mi povedal, za čo som tú bitku dostal. Potom prišli ďalší.

Pomáhali pripraviť Rezešovcov o železiarne, na ktorých dodnes stojí a padá celý región. Mečiarovcov o moc. Mafiánov o slobodu.

Dobrá bitka niekedy naozaj pomôže. Ďakujem.