Slováci patrili dlhé roky s špičkám svetového horolezectva. Množstvo významných horolezcov, ktorí zdolali tie najvyššie vrchy a pripísali si zaujímavé prvenstvá a historické úspechy.
Množstvo z nich pochádzalo práve z východného Slovenska. Zväčša sú to chlapci, ktorí vyrastali v podhorí Vysokých Tatier, či na Spiši, odkiaľ sú naše veľhory na dohľad.
Mnohí však na svoju vášeň k lezeniu doplatili aj životom.
Peter Hámor je popradským kráľom najvyšších vrchov sveta Čítajte Jaroslav Jaško
Narodil sa v decembri 1961 v Poprade a pôvodne pracoval ako drevorezbár na vývojovom oddelení bratislavskej automobilky. Vášňou Jaroslava Jaška však boli hory.
„Hĺbavý, skromný, až utiahnutý, ale výborný lezec, najmä v skalách, čo osvedčil na nórskom Romsdale,“ povedal o ňom výborný horolezec Igor Koller.
Napriek mladému veku a menším skúsenostiam sa napokon zapísal do histórie himalájskych výstupov.
Bol členom expedície, ktorú okrem neho tvorili Dušan Becík, Peter Božík a Jozef Just a spoločne ako prví na svete zvládli alpským štýlom, čiže bez budovania táborov a na jeden záťah Boningtonovu cestu v juhozápadnej stene Everestu.
Bohužiaľ, svoj veľký úspech s kolegami nestihol osláviť.
Mount Everest ich domov nepustil. Od októbra 1988 po nich niet stopy.
Jaroslav Jaško v skupine horolezcov. (zdroj: archív)Milan Kriššák
Popradčana, ktorý prišiel na svet v roku 1944, bavil šport odjakživa. Hrával hokej za Poprad, venoval sa aj extrémnemu lyžovaniu, ale jeho najväčšou láskou boli hory.
Šplhal sa po Tatrách, aj v Alpách a pripísal si množstvo úspechov.
Ten najvýznamnejší v Himalájach dosiahol v roku 1976. Bol totiž súčasťou expedície, ktorá vyšla na Makalu novou cestou – juhozápadným pilierom.
Pôsobil aj ako záchranár horskej služby.
„Bol veľká autorita, patril k absolútnej špičke v Československu, Tatranec doslova a dopísmena. Veľmi rešpektovaný mladšími chlapcami,“ povedal o ňom slávny český horolezec Josef Rakoncaj.
No kým sa z horských expedícií vrátil vždy šťastlivo, o život prišiel pri práci.
Bol členom posádky, ktorá 25. júna 1979 odletela do Mlynickej doliny zachrániť zranenú turistku.
Vrtuľník Mil Mi-8 s tromi členmi posádky a šiestimi záchrancami spadol, a pritom okamžite zahynuli šiesti chlapi.
Zranenia Milana Kriššáka vyzerali spočiatku ako najľahšie, no napokon zomrel v popradskej nemocnici na následky embólie pľúc.
Milan Kriššák. (zdroj: archív)Peter Šperka
Peter Šperka. (zdroj: sita)Narodil sa síce v roku 1955 v Martine, navštevoval však gymnázium v Sabinove a Vysoké Tatry mu učarovali tak, že sa v nich natrvalo zabýval.
Peter Šperka bol slovenský výškový horolezec, skialpinista, tatranský horský vodca a člen Horskej záchrannej služby. V Himalájach absolvoval množstvo expedícií a vystúpil na niekoľko najvyšších vrcholov.
Patrí však do skupiny, ktorá sa domov nevrátila. Život mu však nevzali hory.
V júni 2013 bol spolu s Antonom Dobešom súčasťou ukrajinsko-gruzínskej expedície na Nanga Parbat, no ich stanový tábor v Pakistane v noci napadli teroristi.
Pri útoku prišli obaja Slováci o život.
Teroristický útok Talibanu neprežili ani ďalší deviati horolezci.
V Tatrách sa naposledy lúčili s horolezcom Šperkom Čítajte Michal Orolín
Michal Orolín. (zdroj: tasr)Z dediny Kravany v okrese Poprad pochádza Michal Orolín. Spolu s Ivanom Fialom, otcom herečky Zuzany Fialovej, sa stali prvými Slovákmi, ktorí zdolali himalájsku osemtisícovku, podarilo sa im to výstupom na Nanga Parbat – deviatu najvyššiu horu sveta.
V súčasnosti 73-ročný letecký mechanik tiež pochodil množstvo vrchov v rôznych kútoch sveta. V Patagónii sa zúčastnil na prvom výstupe na Cerro Fitz Roy, na Aljaške absolvoval prvý výstup na horu Mount McKinley.
Himaláje mu však veľmi nepriali.
Na vrchol Nanga Parbatu sa mu podarilo dostať v roku 1971 so spomínaným Ivanom Fialom.
V nasledujúcich rokoch bol súčasťou dvoch expedícií na piatu najvyššiu horu sveta – Makalu.
Na vrchol vo výške 8 462 metrov sa však nedostal. Pre trombózu v nohe v roku 1976 dosiahol "len" výšku 8 300 metrov.
A keďže sa mu problémy s nohou neustále vracali, musel vzdať aj pokus o výstup na Mount Everest a napokon aj horolezeckej kariéry.
Ľudovít Záhoranský
Ľudovít Zahoranský. (zdroj: archív)Sedemdesiatosemročný horolezec a tréner žije síce na Morave a je považovaný za jedného z najlepších českých horolezcov, jeho pôvod však siaha na východ Slovenska.
Narodil sa totiž na Gemeri, v Dobšinej.
Zúčastnil sa na siedmich himalájskych expedíciách – dvakrát na Nanga Parbat, raz na Makalu, Kan Čen Čongu, Mont Everest, Nun Peak Nanda Devi. Liezol v Alpách, na Kaukaze, v Pamíre, v Andách, v Patagónii, na Špicbergoch, Kamčatke a v mongolskom Altai.
Keď v roku 1981 vystúpil na vrch Kančendženga, žil už v Česku.
Preto je dodnes označovaný ako prvý Čech na tejto hore.
Tibor Hromádka
Tibor Hromádka. (zdroj: facebook)K súčasnej generácii himalájistov patrí Tibor Hromádka – päťdesiatdvaročný horolezec a horský vodca zo Spišskej Novej Vsi. Horolezectvu a skialpinizmu sa venuje od roku 1983.
Podnikol viac ako 320 výstupov v rôznych pohoriach sveta a množstvo skialpinistických túr a extrémnych zjazdov.
Pôsobil vo Vysokých Tatrách, Alpách, Dolomitoch, Rocky mountains, Yosemitoch, na Pamíre i v Himalájach, kde bol súčasťou expedícií na osemtisícové vrchy Cho Oyu, Kančendženga, Mount Everest.
Pred dvomi rokmi na vlastnej koži zažil, aké to je, keď príroda ukáže človeku svoju silu.
Bol súčasťou slovenskej expedície, ktorá v Nepále zažila silné zemetrasenie s magnitúdou 7,8 stupňa Richterovej stupnice.
Našťastie sa im nič nestalo a šťastne sa vrátili domov.
Michal Sabovčík
Mladý rodák zo Spišskej Novej Vsi patrí k novým veľkým nádejam slovenského himalájizmu. Práve on totiž minulý týždeň spolu s Petrom Hámorom zvládol výstup na Dhaulágirí.
A kým pre Popradčana to bola posledná osemtisícovka v zbierke, pre Spišiaka bola prvou.
Mal z toho, pochopiteľne, veľkú radosť a patrične ju na sociálnej sieti okomentoval: „Dali sme to! Peťova posledná a moja prvá 8000. Bolo to riadne ťažké, vypiť fľašu borovičky s pivom je nič oproti tomu!“
Michal Sabovčík. (zdroj: archív)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
