Včera na tomto mieste stálo - okrem iného - že verbálna psychiatrizácia politiky, ktorej nový nával priniesla „love story" Matovič/Danko, je jav iste veľmi nežiaduci.
Čo si ale počnete, keď parlamentný život píše eposy, ktoré sa bez odbornej terminológie nedajú zvečniť?
Ústavný zákon o ochrane pôdy, za ktorý hlasovalo vyše 110 skvelých zástupcov národa, je ďalšie prznenie základného zákona štátu, kde mieru zbytočnosti a populisticko-nacionálnej malichernosti vystihujú len vysoko pejoratívne výrazy.
„Zdôvodnenie", že slovenskú pôdu treba ústavne chrániť pred „špekulatívnymi nákupmi", sa mohlo vyliahnuť iba z mozgu navrhovateľa - samozrejme, SNS - ktorý je zaťažený obrazom sveta (pred)minulého storočia a trpí klinickou formou straty kontaktu s realitou.
Jednak „ohrozenie", že akísi cudzinci - vrátane EÚ, ktorej sme členom - prídu a vykúpia slovenskú zem, reálne neexistuje (v zmysle masové nákupy, že Slovákom nič nezostane).
Ale aj keby, tú pôdu predsa nik zo Slovenska neodnesie, presne tak, ako mala rôznych vlastníkov pred Máriou Teréziou i po nej, môže mať aj ďalších päťsto rokov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
