Z jeho pera vyšli také poklady našej hudby ako legendárna pieseň Karla Duchoňa V dolinách, Ulica kapely Elán, Pár nôt Jany Kocianovej, Voňavky dievčat či Nepriznaná Vaša Patejdla. Textár ĽUBOŠ ZEMAN stvoril približne 500 textov k rôznym piesňam a venuje sa tomu asi 50 rokov. Napriek tomu si má čo povedať aj so súčasnou generáciou spevákov a blízko má aj ku Košiciam. Nedávno na východ pricestoval preto, aby sa ujal roly krstného otca najnovšieho CD spievajúceho kardiológa Juraja Vančíka, ktorý je jeho dlhoročným priateľom.
Do Košíc chodievate pravidelne, pretože bývate členom poroty pesničkovej súťaže Košický zlatý poklad. Ako sa vám pozdáva nastupujúca generácia hudobníkov?
– Myslím si, že tu stále rastie dostatok talentov, čo vidíme aj v celoslovenských súťažiach, kde to obsadenie z východu je vždy masívne a vždy je to vysoká kvalita. Asi tá vaša miešaná východniarska krv má niečo do seba, aj čo sa týka umeleckých talentov... Takže aj preto sem chodím rád.
Rastú však aj nové textárske talenty? Veľa interpretov sa pokúša tvoriť nielen hudbu, ale aj text k vlastným pesničkám. A nie vždy je to šťastné riešenie...
– Ak mám povedať pravdu, je veľmi veľa talentovaných mladých ľudí, čo sa týka speváckej a hudobnej oblasti, ale tá textová, žiaľ, dosť pokrivkáva. Tá slovenčina a literatúra a vzdelanosť v rodine i v škole sa dosť znížila a vidieť to aj na tých textoch. Niektorí sa snažia robiť anglické pesničky a tá angličtina je neraz dosť zlá, ale slovenčina je na tom ešte horšie, lebo rýmové dvojice, metafory, umelecká nadsázka... to tam chýba. Často sú to len také barličky pod noty. Mňa to dosť hnevá, lebo si myslím, že globálne tá slovenská pôvodná tvorba urobila dosť významný posun, najmä čo sa týka hudobnej zložky, ale tie texty potrebujú nový kyslík.
Skeptici tvrdia, že takej nádhery, ako je hit z vášho pera – V dolinách, sa už nikdy nedočkáme. Myslíte si, že je šanca, že sa ešte aj v dnešnej dobe môže objaviť niečo podobné?
– To je otázka času. Kedysi bola taká napríklad pieseň Rodný môj kraj, potom V dolinách. Tí mladí ľudia si musia v sebe uvedomiť také zdravé vlastenectvo. Nie je to toto „hej slovenské“, tie výkriky a primitivizmus, ale taký obyčajný patriotizmus, ktorý sa pretaví aj do umeleckej zložky. A potom z nich vypadne niečo pekné, čo sa týka našej krásnej krajiny, prírody, vzťahov medzi ľuďmi a podobne. Myslím si, že doliny nebudú jediné a posledné, ale že prídu možno aj nejaké vrchy a rieky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
