Kedysi sa v nich parádili meštianske paničky. Neskôr sa modrotlačové sukne či zástery stali bežnou súčasťou oblečenia vidieckych žien.

Tejto technike sa darilo vo viacerých regiónoch, no dalo by sa povedať, že Spiš je kolískou tejto techniky na našom území.

Techniku potláčania látok za studena s použitím modrého indiga podľa všetkého do sveta rozšírili Holanďania. Koncom 17. storočia sa tento spôsob farbenia látok dostal do nemeckých miest. Z Holandska ho tam doviezol Juraj Neuhofer. V roku 1771 vyšla v Karlsruhe dokonca knižka o tom, ako sa naučiť túto techniku, no mnohí farbiari sa s týmto tajomstvom neradi delili s inými.

A keďže s nemeckými farbiarmi boli v kontakte aj tí slovenskí, zakrátko sa modrotlač udomácnila aj u nás.

Prvé zmienky a najstaršie výrobky pochádzajú dokonca z východného Slovenska.

„Prvý záznam o slovenských farbiaroch je z roku 1608. Ide o zápis v cechovej knihe v Levoči o zriadení najstaršieho cechu farbiarov. Aj prvá zmienka o modrotlači z nášho územia pochádza z roku 1798 tiež z cechovej knihy farbiarov v Levoči, kde sa uvádza, že prvým tlačiarom a farbiarom studenou kypou bol Samuel Kraus,“ uvádza kniha J. Vydru Ľudová modrotlač na Slovensku.

Najstaršia zachovaná modrotlač, ktorá sa u nás našla, pochádzala z Kremnice a z Dobšinej.

(zdroj: sashe.sk/predajnicka)

Desiatky dielní

V 18. storočí sa modrotlačové dielne dali nájsť takmer v každom slovenskom meste. Do začiatku 19. storočia používali tieto látky prevažne mešťania a bola to v tom čase veľká móda.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.