Povoliť výstavbu malej vodnej elektrárne pred niekoľkými desaťročiami a v súčasnosti, to je podstatne odlišná situácia.
V minulosti sa neskúmali žiadne podmienky, nikomu zvlášť nezáležalo na tom, či ryby snažiace sa migrovať hore prúdom potoka majú podmienky na migráciu hore prúdom potoka, či rieky.
Taký je prípad malej vodnej elektrárne na Osturňanskom potoku, ústiacom neďaleko pod elektrárňou do hraničnej rieky Dunajec. Elektráreň začala svoju činnosť už v roku 1959.
Jej prvým prevádzkovateľom bolo Jednotné roľnícke družstvo Goraľ. Boli aj roky keď turbína stála a nevyrábala elektrickú energiu.
Vystriedali sa niekoľkí majitelia.
V súčasnosti už niekoľko mesiacov dodáva do energetickej siete energiu, ale majitelia viac mysleli na svoj profit, ako na prírodu a väčšiu časť vody odrazili na turbínu, nie do pôvodného koryta potoka.
Preto podali rybári a vodohospodári podnet na príslušný úrad.
Prevádzkovatelia po uskutočnenom štátnom vodoochrannom dozore budú musieť dať vypracovať manipulačný poriadok a určí sa, koľko vody musia do pôvodného koryta potoka celoročne dodávať.
Padla aj otázka spriechodnenia vysokej prekážky, keďže nad rozdeľovacím objektom sa nachádza aspoň trojmetrová hať, ktorú by nepreskočil žiaden druh ryby. T
ento druhý problém z veľkej časti záleží na ochote prevádzkovateľa zainvestovať do spriechodnenia tejto prekážky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
