Čitáreň u Danka je megaškandál a zlyhanie takých obrích rozmerov, že zberu podpisov na odvolanie predsedu NR SR sa nedá nič vytknúť.
Listové tajomstvo je také delikátne a takpovediac konštitučné základné právo, že v menej poruchovej demokracii, ktorá nie je plná „ficizmu" a postboľševického sentimentu (mentality) vládneho ansámblu, by sa z politickej zodpovednosti nevyzul nieže kapitán, ale ani brigádny generál.
Vyslovovanie nedôvery predsedovi NR dopadne, samozrejme, ako vždy. Jeho prípad ale dobre demonštruje, že aké kontraproduktívne je bezbrehé nadužívanie tohto inštitútu.
Viac než dobrý dôvod, aby šiel Danko od válova, darmo, takpovediac, bombarduje na dvere aj okenice.
Ak opozícia furt a znova kohosi odvoláva - za prehrešky aj rádovo menej významné - verejnosť si ani nevšimne, že tentoraz je tu „vlk" skutočne.
Symptomatickejšie pre (aj ďalekú) budúcnosť je zomknutie sa koalície okolo kapitána SNS. Namiesto tradičného výlevu emócií - „opozícia nič nemá, toto je politika nenávisti opozície" - mohol Fico trebárs aj mlčať, čím by vyšiel v ústrety fantastom, ktorí hovoria, že v koalícii prebieha akýsi konkurenčný súboj.
On však kdeže, Danka si vzal „do úschovy" tak, že opäť a zas zachádza za čiaru demokratických pravidiel.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
