Keď Katka Koščová vyhrala SuperStar, bola to veľká vec. Dvanásť rokov od finále neľutuje, že sa prihlásila. Nebyť šou, dnes by možno robila niečo úplne iné.
Ako hodnotíte svoje účinkovanie v prvej SuperStar?
– Aj po dvanástich rokoch si myslím, že to pre mňa malo viac pozitív ako negatív. Jedna z tých najpozitívnejších vecí bola, že ma to prinútilo k vlastnej tvorbe, lebo som nebola stotožnená s tým, čo pre mňa písali iní. Tak som sa začala púšťať do vlastných projektov a zároveň to bola pre nás obrovská škola. Boli sme hodení do rozbúreného mora a museli sme prežiť.
A čo negatíva? Určite nejaké boli.
– Bola to bublina, šou a trošku ma mrzí, že ľudia nevedeli zabudnúť, že sa to skončilo a robíme nové veci. Každý z nás sa chcel niekam posunúť. Aj som chvíľku mala také stavy, či to vôbec chcem a budem robiť. Potom som spoznala klaviristu Dana Špinera a povedala som si, že veci budem robiť po svojom. To bolo to zásadné, no a tiež ma začal manažovať môj manžel... A veci sa pohli smerom, ktorým odvtedy idem. Jednoducho som sa rozhodla, že budem robiť to, čo je pre mňa prirodzené a čo je uveriteľné aj pre mňa, aj pre ľudí. To bola asi jediná dilema, ako sa rozhodnúť, či zostať v tom, do čoho ma tlačili druhí, alebo sa vybrať svojou cestou.
Prihlásili by ste sa opäť?
– Nikto iný by mi neurobil také PR, ako mi urobila samotná súťaž. Nemala by som také skúsenosti a možno by som sa nikdy nedonútila do písania vlastných vecí. Čiže je veľmi pravdepodobné, že by ma to dnes ani neživilo a robila by som úplne inú robotu.
Spomínate si ešte na finálový večer, hneď po ňom ste išli do Bardejova na kamarátovu svadbu.
– Pamätám si, ako sme cestovali v noci dodávkou, bolo tam viac ľudí z rodiny, aj sestra. No a potom si ešte spomínam, ako som celú svadbu prespala v novomanželskom apartmáne, taká som bola z toho všetkého unavená.
Žiadna tancovačka sa nekonala?
– Tá bola po SuperStar a s ňou aj množstvo rozhovorov, už som bola úplne grogy a jediné, čo som potrebovala, bol spánok. Na tej svadbe som musela byť. Dodnes je to jeden z mojich najbližších kamarátov. A dodnes ma máta, ako som finálovú pesničku spievala v úplne inej tónine. To bola hanba ako svet! Kamarát na mňa z hľadiska pozeral a normálne som na ňom videla, ako si hovorí: Ježišmária. Aj sa mi snažil vysvetliť, nech spievam vyššie, a ja som sa tvárila, že podávam neskutočný výkon. Chytila som sa až po refréne...
Vašou výhrou bolo auto, ešte existuje?
– Jasné, dala som ho našim a tí ho stále majú.
Ste ešte v kontakte s ostatnými finalistami?
– Vzhľadom na to, že sú sociálne siete, tak mnohí sme na facebooku. Nedávno som sa stretla s Tomášom Bezdedom, s Mirom Jarošom som v kontakte asi najčastejšie, lebo zvykne nahrávať v Prešove. So Zdenkou Prednou som sa videla v Štiavnici, keď sme tam koncertovali. Neudržiavame nejaké intenzívne vzťahy, ale vždy sa potešíme, keď sa hoc aj náhodne stretneme.
So všetkými pre a proti, odporúčate začínajúcim spevákom zapojiť sa do podobných projektov?
– Myslím si, že stojí za to, to skúsiť. Jedna kamarátka mi ale múdro poradila, že sa z toho netreba posr... Je rozdiel, keď príde šestnásťročný človek, ja som mala dvadsaťdva a mala som pocit, že môj svetonázor je už utvorený. Za pokus to vždy stojí.
(zdroj: archív K. Koščovej)
Retro Korzár je tu opäť. Dvadsať rokov na východe v apríli Čítajte
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
