Z iniciatívy Medzinárodnej organizácie práce sa každoročne od roku 2003 oslavuje dnešný deň - 28. apríl ako Svetový deň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Jeho cieľom je zamerať pozornosť na význam dodržiavania predpisov v oblasti ochrany práce, ktoré sú základným predpokladom pri prevencii úrazov a chorôb spôsobených pri výkone povolania. O tom, na čo sa inšpektori zameriavajú, aké sú najčastejšie nedostatky, na ktoré natrafia i o výške pokút, či spôsobe, ako môžeme podať podnet, sme sa rozprávali s hovorkyňou Inšpektorátu práce Košice - Veronikou Cicmanovou.
Keď prichádzajú vaši inšpektori na kontrolu do firmy kvôli bezpečnosti práce, na čo sa zameriavajú, čo všetko skontrolujú?
- V prvom rade je inšpektor práce povinný oznámiť pred začatím inšpekcie práce svoju prítomnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, ak tým negatívne neovplyvní výkon inšpekcie práce, pretože súčasťou každej inšpekcie práce je aj kontrola nelegálneho zamestnávania zamestnancov.
Následne inšpektori práce skontrolujú, či pracovisko, ktoré je určené na výkon práce zamestnancov v priestoroch zamestnávateľa, na ktoré má zamestnanec prístup počas výkonu práce, spĺňa minimálne bezpečnostné a zdravotné požiadavky. Inšpektori práce pri každej kontrole dodržiavania právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nelegálneho zamestnávania poskytujú zamestnávateľom a zamestnancom aj bezplatné poradenstvo.
Čo všetko máte zo zákona v kompetencii skontrolovať a dozorovať?
- Inšpekcia práce je v zmysle zákona dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv a osobitných predpisov v zmysle uvedeného zákona. Hlavným cieľom inšpekcie práce je dosiahnutie právneho stavu u kontrolovaného subjektu, t.j. dožadovanie sa dodržiavania právnych predpisov zamestnávateľským subjektom.
Po zistení nedostatkov inšpektori práce idú po čase na následnú inšpekciu práce, aby zistili, či zistené nedostatky kontrolovaná firma odstránila. Nosnými činnosťami oddelenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je vyšetrovanie závažných pracovných úrazov, podnetov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia, kolaudácie stavieb, poradenská činnosť a kontrola nelegálneho zamestnávania.
Na ktoré nedostatky najčastejšie vo firmách natrafíte - v oblasti bezpečnosti ochrany zdravia pri práci?
- Medzi najčastejšie opakujúce sa nedostatky v stavebníctve patrí chýbajúce bezpečnostné značenie, chýbajúce ochranné a bezpečnostné zariadenia (zábradlia, zarážky pri podlahe, nezabezpečenie miesta pod prácami vo výške) chýbajúce zápisy o prevzatí a odovzdaní staveniska, nedostatočne osvetlené pracoviská na staveniskách, neudržiavané komunikácie na staveniskách, poškodené oplotenia, oplotenia nižšie ako 1,8 m, chýbajúce bezpečnostné a zdravotné označenia vstupov na stavenisko.
Z poznatkov získaných výkonom inšpekcie práce možno konštatovať slabšiu úroveň bezpečnostnotechnickej služby vykonávanej dodávateľským spôsobom. Kontroly ukázali, že bezpečnostní technici a autorizovaní bezpečnostní technici vytlačia pre podnikateľské subjekty kvantum papierovej dokumentácie, ale praktická časť úrovne pri zaisťovaní BOZP priamo na pracoviskách je na nižšej úrovni.
Najčastejším nedostatkom u tvárniacich strojov bolo nevykonávanie denných kontrol preukázateľným spôsobom záznamom do karty, nezabezpečenie kontroly dodržiavania bezpečnostných požiadaviek strojov najmenej raz za rok.
Ďalšie opakujúce sa nedostatky sú neposkytnutie bezplatne zamestnancovi ochranných pracovných prostriedkov, nezaslanie záznamu o registrovanom pracovnom úraze v lehote do 8 dní odo dňa, keď sa o tomto úraze zamestnávateľ dozvedel, na inšpektorát práce, nerovné podlahy a komunikácie a nezabezpečený bezpečný prístup k zariadeniam.
Za aké porušenia sú najvyššie pokuty?
- Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona až do výšky 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur. Za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. Za vykonávanie činnosti bez oprávnenia, osvedčenia, preukazu alebo povolenia môže inšpektorát práce uložiť pokutu od 300 eur do 33 000 eur.
Ku koľkým pracovným úrazom došlo v Košickom kraji v minulom roku? O aké úrazy išlo najčastejšie?
- V roku 2016 máme celkom 857 záznamov registrovaných pracovných úrazov. Z toho 7 bolo závažných pracovných úrazov (ZPÚ)s ťažkou ujmou na zdraví, z toho 3 s následkom smrti. Vo všetkých prípadoch išlo mužov. Najviac zastúpenou príčinou úrazov bolo používanie nebezpečných postupov práce a ohrozenie inými osobami. Najvyšší počet evidovaných úrazov sa prihodilo v odvetví priemyselnej výroby, poľnohospodárstva a lesníctva.
Ako to vyzerá s čiernou prácou v Košickom kraji? Čo zistili kontrolóri v minulom roku?
Organizačný útvar „KOBRA“ pracuje pod priamym riadením hlavného inšpektora práce. Činnosť tohto útvaru spočívala iba v kontrole nelegálneho zamestnávania. V tomto útvare inšpektori práce pracujú v mimoriadnom režime. Tento režim spočíva v tom, že inšpekcia práce je vykonávaná nielen v pravidelnej pracovnej dobe, ale aj v poobedňajších hodinách, v nočných hodinách a aj počas dňoch pracovného voľna a sviatkov. Kobra v roku 2016 vykonala 1659 kontrol, pri ktorých zistila 371 prípadov nelegálneho zamestnávania. K najčastejšiemu porušovaniu dochádza v oblasti stavebníctva a služieb.
Udelili sa aj pokuty za čiernu prácu?
- Inšpektorát práce Košice uložil pokuty vo výške 890 000,- € za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.
Ako postupovať, ak máte v práci problém
Máte v zamestnaní problém? Nedodržiava váš zamestnávateľ zákony či predpisy? Poradíme vám, ako postupovať.
Ak chce zamestnanec podať podnet na prešetrenie dodržiavania právnych predpisov, ktoré spadajú do kompetencií inšpektorátov práce, odporúčame mu obrátiť sa na miestne príslušný inšpektorát práce s podnetom na prešetrenie.
Podanie podnetu na inšpektorát práce môže byť realizované písomnou formou prostredníctvom pošty, mailom alebo osobne na podateľni.
Pokiaľ chce fyzická osoba podať podnet na zamestnávateľa, v podaní je potrebné uviesť meno, priezvisko a adresu bydliska, presnú adresu firmy, resp. zamestnávateľa (u ktorého dochádza k porušovaniu predpisov), čo je vo firme porušované (napr. pracovnoprávne predpisy alebo predpisy súvisiace s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci čo najpresnejšie špecifikovať).
Pokiaľ chce fyzická osoba podanie poslať anonymne, neuvediete prvý bod, teda meno, priezvisko a adresu bydliska, v tom prípade nebude informovaný o výsledku inšpekcie práce.
Inšpektorát práce je povinný vykonať inšpekciu práce do 30 dní od doručenia podnetu a v odôvodnených prípadoch najneskôr do 60 dní od doručenia podnetu, a ak nemožno vzhľadom na povahu veci inšpekciu práce vykonať ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť Národný inšpektorát práce.
Inšpektorát práce je povinný o predĺžení lehoty, dôvode jej predĺženia a o výsledku inšpekcie práce bezodkladne informovať osobu, ktorá podala podnet.
Ak je táto osoba zamestnancom, poprípade bývalým zamestnancom zamestnávateľa, dostáva presné informácie o výsledku inšpekcie práce, v prípade, ak ide o tretiu osobu, dostáva informáciu len o vykonanej inšpekcii práce.
Smrteľné úrazy v štatistikách
V roku 2016 došlo k 40 závažným pracovným úrazom s následkom smrti, čo predstavuje oproti roku 2015 pokles o 15 prípadov (pokles o 27,3 %)
Z hľadiska dlhodobého rok 2016 predstavuje spolu s rokom 2014 druhý rok s najnižším počtom zaznamenaných smrteľných pracovných úrazov po roku 2011, v ktorom ich bolo 38
Pre porovnanie - v roku 1998 bolo smrteľných pracovných úrazov na Slovensku celkovo až 132
Najčastejšie sa smrteľné pracovné úrazy stali v dopravných prostriedkoch (až 50 percent), ďalej to boli pády z výšky na stavbách, ale aj pri neodbornej manipulácii s bremenami, resp. pádmi predmetov, úrazov pri manipulácii s elektrickou energiou
V rámci profesijnej štruktúry je dlhodobo najrizikovejšou pracovnou oblasťou doprava
V roku 2016 bolo 38 smrteľných pracovných úrazov evidovaných u mužov a 2 u žien. Z hľadiska vekovej štruktúry najviac smrteľných úrazov utrpeli zamestnanci patriaci do vekovej kategórie od 50 do 60 rokov (14 prípadov), druhú skupinu tvorili zamestnanci patriaci do vekovej kategórie od 30 do 40 rokov (8 prípadov) a tretiu skupinu tvorili zamestnanci patriaci do dvoch vekových kategórií, a to od 18 do 30 rokov
V roku 2016 sa najviac SPÚ vyskytlo v stredu (10 prípadov, 25,0 %), v piatok (9 prípadov, 22,5 %) a v pondelok (7 prípadov, 17,5 %)
Najrizikovejším mesiacom v roku 2016 bol mesiac september (7 smrteľných prípadov, 17,5 %)
K šiestim pracovným úrazom zhodne došlo vlani (15,0 %) v Bratislavskom, Trnavskom, Trenčianskom, Nitrianskom, Žilinskom a Prešovskom. Vo zvyšných dvoch krajoch (Košickom a Banskobystrickom) boli zaznamenané zhodne 2 prípady (5,0 %) SPÚ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
